Rok sa zišiel s rokom a aj ja som si povedal, že sa teda aspoň raz v živote pokúsim chytiť toho mramorového jednofúza a pripojím sa k tým zimou, vetrom a mrazom  prevereným skalným rybárskym otužilcom. Teóriu som mal naštudovanú  z televízie, Internetu, rôznych rybárskych časopisov a v neposlednom rade z počúvania rád úspešných rybárov a teraz  by sa to žiadalo celé premeniť na úspešný lov.

Začiatkom novembra som zachytil nejaké indície, že prichádza čas mieňov, tak po obstaraní potrebných nástrah som 12.11. 2009 začal spolu so synom Peťom a kamarátom Jozefom súboj s matkou prírodou.

 

Tento deň bol celkom slnečný  -  v podstate ešte taký jesenný, takže sa to dalo pri vode vcelku v pohode odstáť. Okolo 17:30 hod. sa na mojej  udici roztriasla špička nasmerovaná niekde do nebies, na ktorej prenikavo hrkotali pripevnené rolničky. Ani sa mi nechcelo veriť tomu, že hneď pri prvej vychádzke budem mať toľko šťastia a vytiahnem z Váhu mramorového jednofúza. Takže sa skláňam k udici a primerane zasekávam. Na druhej strane cítim, ako  ryba pekne zabrala chvostovou plutvou a snaží sa uniknúť zo zapichnutého háčika. V duchu mi mysľou prebiehajú rôzne myšlienky – aký asi bude môj prvý životný mieň ap. Po niekoľkých sekundách je všetko jasné. Namiesto mieňa som mal na háčiku peknú zdravú formu jalčeka, ktorý po zdokumentovaní putoval  späť do svojho vodného živlu.

V ten deň sa nám už nič nepodarilo chytiť a tak trošku sklamaní balíme a odchádzame domov.

Nasledujúci deň odchádzam k vode s ešte väčšou odhodlanosťou  ako ten predošlý, ale konštatovanie po ukončení lovu bolo jednoznačné: opätovne zvíťazila matka príroda nad rybárom, nakoľko v ten deň sa to zaobišlo bez jediného záchvevu rolničky a celé som to  pripisoval na vrub zatiaľ ešte dosť teplému počasiu.

 

Prešlo len pár dní a na Slovensko dorazili skutočné mrazy ako sa patrí. Ortuť teplomera k večeru klesala k -15°C  a to by podľa teórie  malo byť, ako sa hovorí,  to pravé orechové počasie na chytanie mieňov. Na nič nečakám, sadám do auta a po chvíli už opätovne nahadzujem obe udice pod stavidlami od Biskupíc do vody, kde na jednom háčiku je pekná malá filetka z rybky a na druhom sa trepú pekné živé hnojáčiky.

Konečne som na vlastnej koži pocítil to, čo som popisoval hneď v úvode a to, aké je to stáť niekoľko hodín na mraze vystavený silnému severnému vetru, ktorý to štipľavé mrazenie ešte o nejaké tie stupne smerom dole znásoboval.

 

Túžba po ulovení mieňa bola stále silnejšia a silnejšia, aj keď sa mi vôbec, ale vôbec nedarilo. Jednoducho povedané – prišiel som, nahodil som, niekoľko krát som pri prehadzovaní montáž utrhol, bez jediného záberu som večer zbalil a odišiel domov. A tak ubiehal deň za dňom.

Počas celého decembra, kedy som začal s maximálnou intenzitou lovu, som zažil pri vode skoro všetky vrtochy počasia. Trenčianskym mieňom bolo úplne jedno či je slnečno alebo zamračené, či je teplota nad alebo silno pod bodom mrazu, či je bezvetrie alebo fúka vietor, či je čistá alebo skalená voda, či sú stavidlá zastavené alebo pustené -  ONI proste nebrali.

Na výber mali filetky, chvostíky, červíkov, dipované kupované rybičky a ONI nič, ako keby tu ani neboli. Všetky naštudované teórie jednoducho sklamali.

 

Vzpruhu mi dodal  kamarát Milan, s ktorým som sa tu počas týchto pre mňa neúspešných dní zoznámil a jemu sa podarilo dvoch mieňov spod stavidiel úspešne zdolať. Koncom mesiaca po príchode k vode ma prekvapili spustené všetky štyri stavidlá, kedy sa niekoľkonásobne zvýšil prietok vody a následne  ma hneď napadla myšlienka, že toto je pre mňa  ten správny deň D, lebo prúd vody by mohol s mieňmi trochu pohnúť.

Ale nestalo sa tak. Ako som to nahodil, tak som to večer vytiahol aj s nástrahami a ako ináč – bez jediného záberu. To už ani radšej nerozvádzam, koľko krát sa mi pri prehadzovaní podarilo systémy utrhnúť. Ten, kto chytal niekedy v mrazoch a za tmy vie, aké to je niekedy náročné so skrehnutými prstami naviazať novú montáž.

Takto to išlo deň po dni až do 30.12. 2009 kedy som „akciu mieň“ ukončil. V ten deň sa prišli s vodou rozlúčiť aj ostatní rybári, medzi ktorými nechýbali ani známi sumčiari Jaro a Štefan, ale ani im v ten deň sťastena nepriala.

 

 

Takže zhrnuté a podčiarknuté, v priebehu novembra a decembra som sa pokúsil 19 krát o chytenie mieňa, ale výsledok bol pre mňa totálny prepadák. 19:0 pre mieňa.

Kde asi boli tie trenčianske mramorové miene, o ktorých sa tu toľko hovorí???

PS: Ešte jedna veta na záver. Kto sa rozhodne pre zimný rybolov, nech sa na to aj patrične oblečie a obuje, lebo inak to u vody dlho neustojí a zdravie máme predsa len jedno, no nie?

 

S pozdravom a  Petrov zdar

 

Peter Repka - amsum