Púšťanie bolo trošku ľútostivé z toho dôvodu, že som nemal u seba žiadny fotoaparát, takže moja v tej chvíli najväčšia ryba išla späť do svojho teritória bez zdokumentovania. Následne na to som sa  dozvedel od domácich rybárov, že to bola taká priemerná ryba a že tu nie je výnimkou chytiť amura presahujúceho dĺžku 1 meter. Vtedy som si povedal, že sa musím na túto vodu dostať chytať častejšie a nie len 2x do roka a aj to len počas rybárskych pretekov, nakoľko táto voda je určená ako záložný pitný zdroj pre Hodonín a rybársky zväz tu nepredáva žiadne krátkodobé hosťovacie povolenia k lovu s odôvodnením na zlú skúsenosť z obdobia, kedy povolenia predávali.

Za pomoci moravských priateľov  Stenlyho, Jirku a Martina  sa mi v nasledujúcej sezóne podarilo vybaviť ročnú povolenku, kedy som netrpezlivo čakal na oteplenie a správny čas na cielený lov amura. Cez zimu som sa snažil nazbierať čo najviac informácii o tomto torpéde, ale opäť sa ukázalo, že najlepšia škola je škola pokusov a omylov.

Nie inak to bolo aj u mňa, ale konečný efekt po 3 rokoch je taký, že sa mi s mojím rybárskym parťákom Stenlym darí chytať amurov cielene.

 

Základ tvorí ostrý háčik, nakoľko amur má dosť tvrdú do vrchu vydvihnutú papuľu prispôsobenú na prijímanie potravy z vodnej hladiny. Nie je žiadnou výnimkou počas zdolávania pri tupšom háčiku vypnutie zdolávanej ryby.

Používam jednoduchú montáž na ťažko, kde je silón o priemere 0,28 mm, na ktorý naviažem koncovú spletanú šnúru tak okolo 15 m,  70 – 80 g  zafarbené priebežné olovo, gumový stoper a obratlík s karabínkou.

Na karabinku  pripevňujem nadväzec dlhý cca15 cm pomocou obratlíka,  na ktorého druhom konci je uviazaný háčik so systémom pripevnenia boiliesu alebo pelety. Nadväzec používam čo najjemnejší, ale aby mal dostatočne veľkú nosnosť, tak okolo 0,16 mm a háčik prispôsobujem podľa veľkosti boilies.

 

Ako som už spomenul, na silón upevňujem okolo 15 m pletenky a to z  toho dôvodu, že vo vode sa nachádza veľké množstvo korýtok, ktoré dokážu svojimi hranami poľahko precvaknúť silón, ale spletaná šnúra predsa vydrží omnoho viac. Niekedy sa podarí vytiahnuť klbko škebličiek prichytené na silóne vo veľkosti väčšej ako dve päste. Okrem toho sa mi šnúra osvedčila aj pri zdolávaní ryby u brehu, nakoľko amur v dĺžke 90 cm a viac už dá poriadne zabrať a to hlavne pokiaľ zacíti blížiaci sa breh. Tie jeho výpady stoja skutočne za to, s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že pokiaľ sa v blízkosti brehu  nachádzajú rôzne hrany, tak to sú tie kritické miesta, ktoré vedia ryby dokonalo využiť a tu sa snažia práve zbaviť  niečoho, čo ich ťahá z ich prirodzeného teritória von na breh.

 

To je ten pravý adrenalín, keď zhruba zo vzdialenosti 80 – 100 m  ťaháte rybu vcelku poľahky, ako keby tam bol menší kaprík, ale v momente, keď to najmenej čakáte, sa amur otočí a všetkou silou, ktorá je v ňom vyrazí späť odkiaľ prišiel záber.

Vtedy musí byť rybár na takéto výpady pripravený, myslím tým primerane nastavenú brzdu a sklon udice, lebo každá chyba končí buď vyrovnaním háčika, utrhnutím silónu, poprípade zlomením udice.

 

Pri amurovi nie je výnimkou zopakovanie päť a viac výpadov, čo ale z druhej strany zvyšuje zážitok zo zdolávania. Ojedinele sa stáva aj to, že amura vytiahnem hneď na prvý krát a to vtedy, keď je táto ryba prekvapená z toho, čo sa s ňou stalo, viac  ako samotný rybár. Ale pozor, všetku svoju ušetrenú energiu vynaloží do posledného pokusu o únik a to z podberáka, kde som zažil neuveriteľné skoky tohto svalnatého torpéda, kedy len s obtiažou nadvihneš metrovú sieťku podberáka namočenú vo vode s bojovnou  rybou vážiacou 10 – 15 kilogramov v jednej ruke, pričom v druhej držíš udicu.

To je ten pravý adrenalín, kedy ešte nevieš, kto bude konečným víťazom daného súboja.

Taktiež sa stalo, že ryba využila našu nepozornosť, keď sme sa k nej na brehu otočili chrbtom v domnení, že už je o víťazovi boja rozhodnuté a vtedy využila všetku svoju silu a energiu ako vystrelené torpédo z ponorky a po pár hbitých  pohyboch ušla z brehu do vody skôr, ako sme ju stihli odmerať a zdokumentovať.

 

O náradí sa tu zmieňovať nebudem, nakoľko som zástanca toho, že každý chytá podľa svojich možností a schopností, podľa toho koľko krát ročne vytiahne udice k vode ap., ale základ je, ako som už uviedol, ostrý háčik, dobrý silón a  pripravená  spoľahlivá brzda.

 

Teraz k samotnému lovu. Ja najviac používam osvedčené chytanie na boilies a pelety s ovocnou príchuťou ,,slivka“, alebo ,,sladký pomaranč -  ananás“.  Táto sladká aróma vychádza asi z toho, že popri brehoch je značné množstvo ovocných  kríkov mirabeliek, ktoré po dozretí padajú do vody a vtedy je to to pravé orechové na lov amurov. Po príchode na lovné miesto v období zrelých mirabeliek kŕmim týmto dostupným krmivom tak jednu igelitku pred začiatkom lovu. Samozrejme že používam aj partikel ako je kukurica, repka, lisovaná granulovaná  ďatelina - čo je asi top krmivo pre amurov a samozrejme ide do vody aj určité množstvo boiliesov. Prikrmujem priebežne podľa záberov.

V období, keď ešte nie sú, alebo už nie sú mirabelky, kŕmim tým istým ako som uviedol, akurát boiliesov ide do vody o niečo viacej. Kŕmim tými istými boiliesmi, na ktoré aj chytám, akurát chytacie si ešte aj dipujem, aby som upútal skôr pozornosť pasúcich sa amurov.

V minulom roku som prešiel aj na plávajúce pomarančové boilie, nakoľko sa mi zdá, že amur tieto nadvihnuté guličky lepšie a hlavne ľahšie nasaje. Plávajúce pomarančové boilie sú už samé o sebe dosť aromatizované, ale ja ich ešte namáčam do tekutého a následne práškového dipu, čo vytvorí na guľke taký sliz, ktorý po nahodení a dopade na lovné miesto postupným vyplavovaním tohto aromátu skôr upúta pozornosť ryby. Taktiež používam PVA šnúru, na ktorú natiahnem tak 5 ks guliek a spolu s nástrahou to nahadzujem na kŕmne miesto.

 

Zábery bývajú vo väčšine prípadov veľmi opatrné, kde sa na hlásiči záberov ozve najskôr jedno pípnutie, ktoré vás upozorní, že sa niečo deje okolo vašej návnady a následne to ide podľa mentality tej ktorej ryby. Buď sa pichne a nasleduje brutálna jazda, alebo pokračuje v ochutnávaní ponúknutej guľky, ktorú nasáva a vypľúva aj niekoľko minút, čo je viditeľné na signalizátore záberu, ale skoro vždy sa to skôr či neskôr končí jazdou.

Ako som už písal, niekedy sa stane, že počas zdolávania sa ryba sama vypne, aj keď sa snažíte robiť všetko tak, ako sa má. To pripisujem tomu, že nie každý amur nasaje guľku dostatočne hlboko do papule, kde by sa mu zachytil voľný háčik, ale drží iba guľku bez háčika,  ktorú takpovediac olizuje a my mu ju pri ťahaní vytrhneme z papule. Usudzujem to preto, lebo som používal na uchytenie boiliesu  k háčiku gumové uchytenia a vždy po takomto neúspešnom zdolávaní bola gumička aj s boiliesom  utrhnutá. To je len môj názor, nemusí to tak byť.

 

Nakoľko je amur bylinožravec, skúšal som ho chytať aj na rôzne iné návnady ako je hrach, kukurica, hlávkový šalát, čerešne, mirabelky, ale ako sa ukázalo čo do počtu záberov ako aj odolnosti návnady, jednoznačne prevládajú spomínané guľky a pelety.

Niekto si povie že je to príliš drahé, ale škatuľka plávajúcich boilisov stojí okolo 4 € a na jednu guľku chytám, pokiaľ ju ryba nepoškodí aj celý deň, akurát ju oživujem spomínanými dipmi. Taktiež výbornou a úspešnou  nástrahou sú dipované pelety od Lastie v tej istej cenovej relácii. Výhodou pelet je to, že sa nemusia už do ničoho namáčať, nevýhodou je ich trvácnosť vo vode. Cirka po 3  - 4 hod. peletu prehadzujem a vymieňam za novú, pokiaľ tam nejaká ešte zostala. Že na spomínané nástrahy berú aj pekné kapry, nemusím zdôrazňovať, ale to je už o inom.

 

To čo som tu popísal, nemusí všade fungovať, ako sa hovorí, iný kraj iný mrav – je to len moja skúsenosť. Takže, kto chce zažiť krásny boj s vodným torpédom hor sa na amura, lebo doma pri telke životnú rybu nechytíš.

 

PS: Samozrejme že úspech sa dostaví len vtedy, keď vieme že sa v danej lokalite nejaké hejno amurov vyskytuje  a dokážeme ich presvedčiť príjmať našu ponúknutú nástrahu.

Petrov zdar.

 

Text i foto:  Peter Repka - amsum, Trenčín