1) Rybár obyčajný

Zdržiava sa najradšej v skupinách, výnimočne ako samotár. V práci sa zásadne nelíši spravidla od iných, pravda len dovtedy, kým nezbadá vodu, alebo kým sa sním nedáte do reči. Môžete začať rozhovor o postavení rodiny v dobe faraónov, on skončí dlhočizným rozprávaním, ako poznal jedného známeho, čo mal známeho v obchode a ten niekde povedal, že jeden jeho známy mal starého otca, ktorého vnuk videl, ako jeden rybár chytil na udicu rybu.Správny rybár obyčajný je presiaknutý vôňou červíkov tak, že je od pravého hnojáka na nerozoznanie. Preto vie najlepšie ryby oklamať a naloví veľa rýb aj na „vercajk“, ktorý by mohol byť ozdobou každého rybárskeho múzea.Takýto rybár si siahne do ľavého vrecka a vytiahne za hrsť kostniakov, keď siahne do druhého - vytiahne  pelety. Vo vreckách nohavíc má v krabičkách od zápaliek háčiky a olovká, v čiapke má zapichnutý hák na sumca a len tak na ozdobu umelú mušku.

2) Rybár sviatočný

Vyskytuje sa v blízkosti väčších miest. Takýto rybár chodí, pardon, vozí sa na veľkom aute   až vtedy, keď rybár obyčajný kráča spokojne s dvoma kaprami k rodinnému stolu. Je to taký rybár, ktorý svojho prvého kapra ulovil po desiatich rokoch rybárenia a veľmi sa čuduje, že aj malé ryby sú ryby. Keď si spočíta všetky náklady spojené s loveckou vášňou zistí, že kilogram ryby ho stojí ako kilogram kaviáru. Teší sa však z toho, že má perfektné rybárske náčinie. Takémuto náradiu nehovorí „vercajk“, ale zlaté náradíčko.

3) Rybár turistický

Vyznačuje sa búrlivou nepokojnou krvou a bezmedznou túžbou po zábere, ktorá ho núti putovať z miesta na miesto. Nikde nenájde pokoj. Ak má hneď záber, zbalí veci a putuje ďalej. Rybu zvyčajne nechytí, no zato dokonale pozná nielen krásy našej vlasti, ale aj v zahraničí. Muškár neúnavne putuje z kameňa na kameň v dravých potokoch, usiluje sa oklamať opatrné pstruhy či lipne muškami. Mušky im servíruje s neúnavnou energiou pri hlučnom práskaní udicou. Často láme vetvy a hádže ich do vody, najmä ak sa mu nepodarí zo stromu uvoľniť neposlušnú mušku.Rovnakými vlastnosťami sa vyznačuje aj blyskačiar, ktorý priamo zneužíva slepú dôverčivosť šťúk, sumcov, pstruhov a hlavátok.

4) Rybár – vedec

Táto skupina patrí k najnebezpečnejším zo všetkých spomenutých kategórií. Takýto rybári vo vyššom veku končia spravidla v ústavoch, v ktorých ani Napoleon či Panna Orleánska nie je bielou vranou. Rybár vedec ide na rybačku skutočne vedecky. Skúma vplyv počasia na aktivitu rýb, k vode nejde bez tlakomeru, teplomeru, vlhkomeru i echolokátora. Rozmary rýb hravo vysvetľuje pohybmi škvŕn na slnku, premenami mesiaca a rôznymi astrologickými javmi. Veľmi starostlivo študuje anatómiu a biológiu dážďoviek. Sleduje aj správy o hydrológii, tlaku vzduchu, ťahu sleďov v Baltickom mori, ktoré aplikuje na svoje povodie.  Získané poznatky zapisuje do počítača a zostavuje zložité grafy, podľa ktorých smeruje svoje snaženie. Veľmi starostlivo pripravuje návnady a nástrahy. Dáva pozor na ich sterilitu, mieša ich s rôznymi chemickými prísadami, zhotovuje si rôzne dômyselné signalizačné zariadenia, nový vlasec varí v cibuli a hrach v silonových pančuchách. Mnohí rybári nedoceňujú prácu rybára vedca, ktorý pre  vedu zabúda na krásy prírody a čaro rybárstva.

5) Rybár - pretekár

Týchto rybárov môžme smelo považovať za rybársku elitu. Vyznačujú sa tým, že dosť často opovrhujú vysedávaním pri vode, odsťahujú sa na lúku a tu sa presviedčajú akou zručnosťou dokážu švihať s prútmi. Sú pravidelnými účastníkmi súťaží zručnosti v narábaní s udicou. Viac si vážia vyhrané ceny, ktoré majú rozvešané po stenách a vo vitrínach.Drvivá väčšina sa drží hesla – nie je dôležitý zúčastniť sa, ale vyhrať! Na obranu týchto rybárov treba však povedať, že u nich neplatí zásada, že vyhrá ten, kto na stromoch alebo koreňoch vo vode zachytí najviac mušiek či koncoviek.

6) Rybár pytliak

Žiaľ, aj tento druh rybárov sa pri našich vodách vyskytuje. Túto „škodnú“ najlepšie poznáte podľa toho, ako svoj lov uskutočňuje. V spôsobe lovu pytliaci nie sú prieberčiví. Napr. lovia ryby napichovaním na ostré predmety, do oka, vrší alebo do rúk; lovia ryby pod ľadom. S obľubou používajú aj lov karbidom, nehaseným vápnom a pod. Takéto spôsoby lovu rýb sú rovnako škodlivé ako odpadové vody s toxickými látkami. Ďalšie zdôvodu rybárskej etiky nebudem spomínať.Veľmi nebezpečnou skupinou sú pytliaci, ktorí sa maskujú za športových rybárov. Ak takáto vydra (nech mi prepáči toto zviera za urážku) uloví podmierovú rybu, snaží sa ju čo najrýchlejšie schovať do batoha a do vody pohodí kameň, aby upútal pozornosť, že ju púšťa späť. Na týchto rybárov je vraj jediný liek. Poriadna palica a hnať ich ďaleko od vody!

Text: J. Rozbora

Ilustrační foto: redakce Chytej.cz