Tieto tvory nemali úctu k ničomu žijúcemu vo vode a pri nej. Akoby aj, keď po dorastení na predpísanú mieru „brojlerov“ putovali priamo na jedálenské stoly najmä za hranice. Iba tie drobnejšie s chybami krásy k nám. Teda nie k nám do obce, pretože všetci, ktorí sme videli ako s nimi zaobchádzajú, by sme ich nejedli, ani čoby nám za to platili.

Veľké slová a družstvá sa pominuli spolu s kačačiarňou. Pohľad na zdevastovanú vodu bol k zaplakaniu. Myšlienka vrátiť vode život prišla v dobe propagácie využívania voľného času v televízii.  

 

 

Rozhodnutie o založení rybníka nebolo jednoduché. Niektorí „rýchlozbohatlíci“ chceli vodu využiť na chov ondatier, iní na postavenie akéhosi „Love domu“, kde mali sporo oblečené krehotinky poskytovať svoje diétne telá na člnoch. Ďalší, člen Poľovníckeho združenia, plánoval znovu chovať kačky, ale divé, ktoré by za peniažky strieľali poľovníci spoza hraníc. Napokon naše argumenty zriadiť rybník boli prijaté. Aj prísľubom nás voličov - rybárov, že starostovi dáme vo voľbách hlasy.

Nastal čas radostnej a budovateľskej práce. Už iba zaplatiť architekta, objednať záhradníka na vysadenie stromov a kríkov. Nebolo to také jednoduché, no najmä lacné. Rozpočet obce a naše čierne peniažky skončili na účtoch a vreckách staviteľov. No najťažšie rozhodnutie prišlo na záver. Aké a odkiaľ dovezieme ryby na zarybnenie? 

Väčšina hlasov rozhodla o kapríkoch a o ďalších sa losovalo. Z klobúka boli vytiahnuté : šťuka, amur a jalec. Amur bol vyradený, aby nezožral vodné rastliny. Bol zamenený za karasa. Nevadí, že jalec v stojatej vode bude lenivieť a karas nedorastie do väčších rozmerov. Aj o úhorovi bola reč, ale chlapi sa báli, aby si ich deti neplietli s hadmi a nezabíjali ich. 

Deň otvorenia rybníka bol slávnostný. Aj pán farárko, tiež jeden z našej partie rybárov rýchlo rybník požehnali a ponáhľali sa prezliecť, aby mohol tasiť udice ako patrón rybárov svätý Peter...

Celá obec do poslednej nohy bola pri otvorení. Dokonca aj notorické klebetnice prerušili svoje nekonečné kvákanie ako pred nimi kačky a oči otvárali nad tou parádou, kedy prvé rybky zakotvili na brehu a pobozkané leteli späť. Jednoducho koncert pod holým nebom, ktorý nemal v našich končinách obdobu! 

 

Takto sme rybník zakladali...

 

„Dajte nám udice a my obrátime svet!“

 

Váš rybár Dodo