Na takúto hĺbku a vzdialenosť som skutočne nebol zvyknutý a prvý moment mi prebehlo mysľou či to nie je len strata času sa tu vôbec o niečo pokúšať a či som nemal ísť radšej niekam na overené miesta do hlbších partíí toku.

Miesto lovu sa nachádzalo pod urastenou vŕbou, kde sa voda opierala o jej potopené korene a práve v tejto časti sa vytvárala malá tichá tôňka za ktorou sa búrlivo valila  dravá časť perejí Váhu.

 

Aké bolo moje prekvapenie, keď miesto pod starou vŕbou začalo vydávať svoje tajomstvá. Z rybej ríše sa na háčiku s jedným nastraženým hnojovým červíkom v priebehu niekoľkých okamihov ocitli statné pleskáče, karasy, nosále a jalce, ktoré neskôr vystriedali mreny a podustvy. Dalo by sa bez nadsázky povedať – čo hod to záber.

 

Od toho času nedám na dané miesto dopustiť a vždy, keď mám trocha času, si tam idem zachytať a je úplne jedno ktorým rybám bude práve šmakovať, nakoľko dlhodobejším sledovaním som zistil, že raz idú pekné jalce, inokedy zase červenice, pleskáče, karasy, nosále, ktoré vytlačia krásne mreny a podustvy presahujúce hravo miery aj cez 50 cm a občas sa tu zastaví aj riečny kapor. A to je to krásne na rybačke, že nikdy nevieš, čo ti v danú chvíľu zaberie...

 

Táto rybárska idilka trvala do tohtoročného mája, kedy prišli na Slovensko záplavy a neobišlo to ani miesto pri starej vŕbe, kedy sa hladina toku rieky Váh zdvihla až do takej výšky, že sa voda začala opierať o korunu tohto mohutného velikána, ktorý nejaký ten čas odolával besniacemu sa náporu vody, ale postupne a isto začal víťaziť dravý rozvodnený prúd a stará vŕba sa začala pomaly a isto nakláňať, až sa celkom stratila pod vodnou hladinou.

 

Keď po nejakom tom čase začala voda upadať, bol som zvedavý, ako sa zmenilo lovné miesto pod (už bývalou) starou vŕbou.  Pohľad to bol vskutku žalostný, ale príroda si s odstupom času so všetkým poradí. Hneď ako to bolo možné, som zobral svoju udičku a poďme ho vyskúšať "staré – nové" miesto.

 

Čakal som zmenu hĺbky, nakoľko dno je v týchto miestach štrkové,  ale aké bolo moje prekvapenie, keď hĺbka zostala nezmenená cca 0,5 m.

Na háčik navliekam 1-2 hnojákov a už aj letia do vody s netrpezlivým očakávaním, či sa tu nejaká ta ryba ukáže. Sotva sa červy dotkli dna (niekedy ani to nestihli)  už prichádza záber a na háčiku sa ocitá krásna bojovná mrena, neskôr ďalšia a ďalšia. Dalo by sa povedať – čo hod, to záber. V ten deň iné ryby nemali ani šancu zabrať, lebo mreny boli totálne na každom mieste.

 

Na druhý deň si miesto vymenili s krásnymi podustvami a bonbónikom na torte bol prekrásny sumček, ktorý mi urobil hádam najväčšiu radosť, lebo už dva roky sa pokúšam aj sumcovať, ale zatiaľ som len sumcový čakateľ – ale o tom niekedy inokedy.

Kto zažil takúto rybačku s chytaním rýb presahujúcich miery hravo cez 50 cm na jemnú techniku, kde sa vlasec pohybuje okolo 0,15 mm a nadväzec 0,12 mm a  na háčik sotva vlezie jeden hnoják, vie o čom to celé je a ten, kto to  ešte nezažil, nech si nájde svoju tôňku a skúsi aj takýto adrenalín, lebo pekné zátišia popri brehu plné rýb sa nájdu na každom vodnom toku a určite to stojí za to.

 

To, čoho som sa obával, keď sa stará vŕba stratila pod vodnou hladinou, že už je na danom mieste  dochytané,  sa našťastie nepotvrdilo, ba naopak. Ryby sa tu vyskytujú v húfoch a berú vcelku spoľahlivo hlavne ráno počas vychádzajúceho slnka, kedy sa mi neraz stalo, že som spozoroval  kŕmiace sa jalce priamo pod brehom. O tom že toto všetko zažiješ iba vtedy, keď sa pri vode správaš maximálne ticho a nepozorovane, nemusím dúfam nejako hlbšie rozvádzať.

 

A čo som chcel vlastne týmto článkom povedať? Len toľko, že aj za málo peňazí sa dá urobiť veľa muziky, respektívne si dobre zachytať, lebo červíkov si nakopete na každom hnojisku, kŕmenie  nie je  vôbec potrebné na rozdiel od hlbších partií rieky, kde už kŕmenie na prilákanie nejakej tej ryby sa stáva nevyhnutnosťou a samozrejme vzdať hold prírode že nám takéto  krásne miesta k rybačke ponúka.

O náčiní sa zmieňovať nebudem, lebo ako som už písal v minulosti, každý chytá, na čo má finančné prostriedky a koľko je ochotný investovať do náčinia, ale nedá mi záverom nespomenúť pre tých čo s rybárčením začínajú, že na menší háčik a jemnejší silón sa dá chytiť aj veľká ryba, ale opačne to funguje už horšie.

 

Veľa krásnych zážitkov od vody praje Peter Repka - amsum

 

 

Poznámka redaktora: Pro jistotu uvádím překlady některých slovenských názvů ryb, protože třeba kolem podoustve a ostroretky bývá dost zmatků.

mrena - parma

podustva - ostroretka

nosáľ - podoustev

červenica - perlín

pleskáč - cejn