Zaujímavá je súhra okolností. Veľkú rolu v tomto prípade hrajú pleskáče a letné horúčavy, hlavne tie extrémne, o ktoré v posledných rokoch vôbec nie je núdza. Moja skúsenosť je taká, že musí byť aspoň 3 – 4 dni teplo, aby sa pleskáče nasťahovali ku hladine. Možno je to zvláštne ale ešte sa mi nestalo, že by som nechytil zubáča práve popri húfe vyhrievajúcich sa pleskáčov, práve naopak – keď neboli pleskáče, nebola šanca chytiť zubáča na hladine. A platí ešte jedna zásada – čím viac pleskáčov, tým viac zubáčov.

Na tento spôsob som prišiel tak, že som vyliezol na strom, ktorý sa nachádzal nad pleskáčmi. Keď som sa lepšie zahľadel, na okrajoch húfu som zbadal ryby valcovitého tvaru. Chcel som zistiť čo sú zač a už po niekoľkých nahodeniach sa na brehu ukázal prvý zubáč. Potom sa to rozbehlo. Za zmienku stojí ulovenie 15–tich zubáčov behom dvoch hodín. Veľkosť bola rôzna, väčšinou šlo o jedince od 40 do 65cm. Takto som ulovil aj svojho najväčšieho (71cm). A tie čo to otočili tesne pred mojimi nohami som ani nepočítal.

Je to oveľa jednoduchšie ako lov na dne, výhodou je aj to že, spotrebujete oveľa menej nástrah. Takže v prvom rade je potrebné vyhľadať si takýto húf. Nebýva to jednoduché. Najčastejšie sa tieto húfy dajú zaregistrovať podľa vztýčených chrbtových plutiev, ktoré sa ukazujú nad vodnou hladinou, niekedy trčia celé chrbty, prípadne podľa kruhov na hladine, keď zbierajú mušky. Pri bezvetrí je to o niečo jednoduchšie. Keď už natrafíte na takýto húf, máte vyhraté, pretože je veľká pravdepodobnosť, že sa tam budú zdržiavať častejšie. Ja už mám 2 takéto miesta rokmi odskúšané. Málokedy sa mi stalo, že pri vhodnom počasí by som nevidel trčať ani jednu plutvu.

Dôležitý je výber nástrahy. Mne sa najviac osvedčili plandavky striebornej farby, užšieho tvaru s hmotnosťou od 10 do 30g. Voľba hmotnosti závisí od toho, ako ďaleko potrebujeme nahodiť. Na značke veľmi nezáleží, ale používal som Ryny, D.A.M.ky, Shakespeary, skrátka všetko, čo malo vhodný tvar. Užší tvar je lepší, pretože po dopade na hladinu spraví menší hluk a ryby zostávajú v kľude. Osvedčili sa aj twistery žltej alebo bielej farby a rotačky, ale plandavka je plandavka.

Výber prútu, navijáku a hrúbky vlasca nechám na Vás, najlepšie je prispôsobiť náčinie hmotnosti nástrah a charakteru vody. Ak je pravdepodobný aj záber šťuky, môžete použiť wolfrámové lanko.

Pri nahadzovaní treba dávať veľký pozor, aby sme nástrahu neviedli cez pleskáče, pretože môže dôjsť k podseknutiu a to nemá so športovým rybolovom nič spoločné. Odporučujem nahadzovať 5 až 10m od začiatku a konca kŕdľa. Vtedy je najväčšia šanca na ulovenie zubáča a najmenšia pravdepodobnosť, že podseknete pleskáča. Nástrahu vedieme 30 cm, maximálne 100 cm pod hladinou.

Záber prichádza väčšinou pri náhlom zrýchlení, alebo pri klesaní. Záber nebýva agresívny, skôr pocítite akoby zastavenie plandavky resp. twistra. Prvé momenty po záseku si možno budete myslieť, že ťaháte kus dreva alebo textilu, odpor začne ryba klásť až po niekoľkých sekundách. Snažte sa rybu čo najrýchlejšie odtiahnuť od húfu, tak, aby ste neodplašili ostatné. Ďalej už môžete dovoliť aj hlučné výpady nad hladinu a šplechot. Najväčšiu aktivitu zaznamenávam zhruba od 12:00 do 16:00, potom mierne klesne. Po západe slnka sú už zábery zriedkavé. Ryby sa opäť sťahujú ku dnu a strácajú chuť.

Dôkazom je jedna prebdená noc bez záberu, (prvý a posledný krát som tohto krásneho dravca lovil na mŕtvu rybku), pritom po ostatné dni v rovnakom čase sa všetko opakovalo. V jeseni by som možno s mŕtvou rybkou pochodil lepšie, ale už to nejdem riešiť a ostávam pri love na prívlač. Tieto skúsenosti ma opäť presvedčili, že zubáč nie je až tak celkom nočná ryba a myslím si, že denné úlovky sú určite porovnateľné s tými nočnými.

Text: ywan
Ilustrace: TR
Ilustrační foto: HaD