Petra sa rozhodla sa vymeniť titul starej dievky za – rybárka. Celé dni rozmýšľala nad štrikovaním, že musí robiť niečo so svojim voľným časom. Má ho kopec a nič z neho. Kamošky sa tešia z detí a ona iba pletie svetre. Pokúšala sa cestovať a všade pri vode rybár pri rybárovi. Stoja a hádžu prútmi. Raz sa pozerala z mosta na rybára, bol to starý dedko, ošumelý kabát, klobúk omotaný lankom s muškami a čižmy až po zadok. Hľadí na svoju mušku a zrazu – chňap - ryba. Dobrých desať minút zápasil, nakoniec sa mu to vyplatilo. Bol to asi sedemdesiat dekový lipeň. Dedo sa posadil na breh a spokojne hodil rybu do košíka. Toho dňa sa definitívne rozhodla. Vyplnila prihlášku a uhradila poplatky. O pár týždňoch už so mnou bola na rieke s úplne novým rybárskym „vercajchom“.
Bolo pekné letné ráno, Petra s razanciou hádže s udicou, stále nič, ani keby ryby spali. Nie nadarmo sa hovorí – rybár tichý blázon a ešte k tomu žena!
Ktosi skríkol: „Teta, čo to máte za anténu, dá sa na nej niečo chytiť?“ Ona pokojne stojí vo vode, slnko praží na hlavu a stále nič. Zrazu udicou šklblo. Vždy si predstavovala, ako miernym trhnutím zasekne háčik, ale naopak, od ľaknutí prudko mykla udicou. Ryba samozrejme odpadla. Ešte chvíľu stála vo vode, prestalo ju všetko baviť. Vyšla na breh. Rybár, čo stál poniže sa škodoradostne opýtal: „Tak čo, brali?“ Zostala ticho a začala baliť náčinie. Sused rybár už zmierlivo povedal: „Dám vám moje ryby.“ Rezolútne odmietla a dodnes neviem prečo...
Sudičky boli k Petre milostivé. Darovali jej do vienka poriadkumilovnosť a snahu o nápravu neporiadkov. V priebehu celého roka prešla po viacerých významných lovných revíroch našej vlasti. Udice omočila do vodných nádrží, dravých i menej dravých riečok a rybníkov usadených v prekrásnom prírodnom prostredí. Aj úlovky boli obstojné a putovali späť do vody, aby urobila radosť aj iným. Ale nie všetko bolo s kostolným a rybárskym poriadkom.
Dokonalú radosť z pobytu na čerstvom povetrí a chytených šupíkov jej kalili hŕby neporiadku priamo pri vode. Čo hŕby, priam kopce a hory haraburdia prineseného určite aj rybármi, čo poznala podľa odpadkov obalov z pitia a odtrhnutých vlascov. Ale aj časti potrhaných fľakatých rybárskych uniforiem a uhynutých rybiek, ktoré sa nezmestili do ruksakov a nadmerných odkladacích priestorov áut. Podľa ich vyjazdených koľají parkujúcich až pri samej vode. Dokonca niektorí určite aj kúpali svojich kolesových koňov vo vode pri brehu, alebo ešte ďalej podľa počtu koní pod kapotou a jedného za volantom.
Počas tichej rybárskej meditácie začala kopce smetí nazývať názvami, tak ako sa podobali tým skutočným. Menšie dostali názvy - Poľana, Vepor, ale tie ozruty, najmä keď sa svojim tvarom aj tým skutočným podobali - Sněžka, Rysy, Kriváň. Ako inak, najväčšia kopa dostala názov Gerlachovský štít.
Aj vody pri nich pomenovala: Kačacie, Žabie a Ľadové pleso a tá veľká barina plná stavebného odpadu pri Liptovskej Mare - Štrbské pleso. Divoké skládky rástli doista geometrickým radom. Stalo sa, že driemajúci rybár sa zobudil zasypaný čerstvými smeťami dovezenými z blízkeho mestečka. Iba nadľudskou prácou sa dobíjal na čistý vzduch, ak sa to dá takto povedať cez použité žiletky a nestrávené jedlá
Spolu s ďalšími rybármi sa Petra zamyslela, ako pomôcť odstrániť tento neduh, ktorý sa pomaly stával národným, našťastie ešte neolympijským športom. Nápad prišiel pri pohľade na akési poštové schránky pre psov na sídliskách. Tam majitelia chlpáčov nájdu papierové vrecúško s lopatku na zber výkalov. Ako inak, aj táto metóda pri našej národnej povahe v premiestňovaní cudzích vecí by skrachovala pri vode ako tá psia. Vrecúška a lopatky natrvalo premiestnili do svojich príbytkov kontajneroví baníci v čase núdze predávajúci časopis NOTA BENE. Osveta dobrým slovom začala, hrubými slovami končila. Dokonca rybárski osvetári dostali predvolania na súdy za obmedzovanie osobnej slobody tých, ktorí sa vraj pri vode iba prechádzali.
Ako ďalej? Babo, raď! Poradila, nie však baba, ale skúsená rybárka z Očovej.
„Nechajte okolo lovných flekov prechádzať mladé, sporo oblečené dievky kyprých tvarov, ktoré s úsmevom obdarujú všetkých, čo smeti neprivezú a svoje si odvezú!“
Dobrá rada ich nestála groš, iba 500 Euro. Ale čo neurobíš pre krajšiu rybačku!
Akcia „Za čisté vody a vodky!“ bola spustená. Prvé výsledky boli priaznivé. Smetí nepribúdalo, dokonca častými návštevami rybárov pozrieť si rúče devy ubúdalo. Lenže po dosiahnutí rieky Morava nastal zlom. Sporo oblečené dievky tak ako prišli chladnejšie dni a noci si viac všímať vyšportovaných rybárov, najmä lovcom sumcov a menili nehostinné brehy za sály diskotékovej a rapovej hatlaniny. Akcia sa zmenila na reakciu a musela byť predčasne zrušená. Škoda, už iba od Moravy po Labe a boli by brehy čisté!
Organizátori však nepodľahli panike. Urobíme novú, podľa osvedčenej metódy našich predkov: Veľký bič a malý rybník. Tá určite zaberie tak rýchlo, ako mladý ostriež pri jerkovaní.
Váš rybár Dodo
Ja som pustil do vody dokonca viac rýb ako som ich chytil. Kúpiš kapra, deti im porozprávaju rozprávky na dobrú noc a z možnej pochúťky, sa stane domáci priateľ, ktorý skončil v rybníku :-)
ANINA Ďakujem, budem sa snaživo snažiť. :-)
Krásny príbeh… Ja som mala kolegynu, ktorá bolo tiež vášnivá rybárka. Tak je, rybolov je aj pre odvážne ženy. Autorovi želám nech sa darí na rybačke i pri písaní ďalších príbehov.