V strede Carnunta, v hrubej kamennej stavbe. Tibérius, syn rímskeho cisára Augusta, zhromaždil štáb svojej armády. Všetci ticho hľadia na mapy severného rímskeho impéria a barbarského územia. Sústredene počúvajú Tibéria.

„Marobud, ten barbarský kráľ Markomanov a Kvádov, očakáva útok našej slávnej armády z Gálie, ale my mu prejdeme cez rozum. Naše légie ho zaskočia z východu. Prekvapíme tých barbarov práve vtedy, keď naša armáda zaútočí z juhu. Rozdrvíme ich a z ich ríše vytvoríme súčasť veľkého rímskeho impéria. Zajtra začne náš pochod za slávu rímskeho senátu a rímskeho cisára. Ave Roma!“

Porada sa skončila. Na pokyn Tibéria vchádzajú vojaci s jedlom. Veď ich čaká bohatá korisť – zlato, dobytok, otroci. Velitelia sa s chuťou púšťajú do jedla. Pečená divina, no najmä ryby, rýchlo miznú v útrobách nenásytných dobyvateľov. Ryby sú veľké, majú kosti, ale ty sa dajú ľahko odstrániť. Mäso sa priam rozplýva na jazyku. Všetci sa zhodli v tom, že také ryby doma nemajú. Na jemné biele mäsko je najlepšie lahodné víno, ktorým hojne zapíjajú lahodné sústa. 

Ráno druhého dňa sa rímska armáda preplavila na druhý breh Dunaja, aby nastúpila úspešné ťaženie proti Marobudovmu kráľovstvu. Táto veľmi sľubná akcia však bola prerušená z dôvodu povstania porobených kmeňov na území Panonie a Dalmácie a Rimania boli donútení uzavrieť s Marobudom mier. S mierovou zmluvou si však do Ríma odniesli čosi viac – nezabudnuteľné spomienky na rybu s jemným bielym mäsom... 

A kto vie, či to bol práve Tibérius, ktorý sa stal po smrti Augusta cisárom , alebo niekto iný, ktorý prišiel s myšlienkou chovať túto chutnú rybu vo zvlášť vyhradených rybníkoch. Isté je však to, touto rybou, bol práve dunajský kapor.

Zásluhou Rimanov sa teda podarilo kapra úspešne domestikovať a rozšíriť do mnohých európskych krajín. Začali ho chovať aj tam, kde ho predtým nepoznali. Časom si získal veľkú obľubu na európskych trhoch. 

Veru, Tibérius ani zďaleka nemohol tušiť, že úlovok ryby, ktorá tak veľmi chutila sa stane obľúbenou trofejou veľkej väčšiny rybárov. Napokon sa kapor so zemiakovým šalátom stal dôležitou súčasťou slávnostnej večere na Vianoce aj v našich končinách.

 

Text: Jozef Rozbora

Ilustrace: ToRo