Keď prišiel k striebristej rieke, ľahol si na jej nízky breh a hltavo chlastal príjemne osviežujúcu vodu. No zrazu sa mykol. Ani nie dva kroky od brehu sa mihali v číročistej vode akési strieborné tvory. Plávali si veselo. V jednej chvíli zmizli z dohľadu, v nasledujúcej opäť priplávali. Lovec vídal v rieke tieto plávajúce tvora často, dokonca si všimol, že tieto tu v rieke sú väčšie ako tie v bystrinách a potokoch, ale doteraz sa o ne bližšie ešte nikdy nezaujímal.

 

 

No teraz ho zrazu napadla zvláštna myšlienka: „Veď aj toto je zver, ibaže žijúca vo vode!“

Zver – to je úlovok – korisť – jedlo pre ženu a deti!

Po náhlom a nečakanom poznatku sa mu zaiskrilo v očiach a na perách mu zahral víťazný úsmev: nevráti sa domov do jaskyne bez úlovku, nevráti sa s prázdnymi rukami.

Chvíľu so záujmom pozoroval striebristé tvory plávajúce vo vode a hútal, ako sa ich zmocniť. Holými rukami? Alebo ich ovaliť a zahlušiť nejakým kameňom? 

Vstal, vošiel do rieky, ale už po dvoch troch krokoch prekvapene zastal. Striebristé tvory vyplašene odplávali. V zlomku okamihu zmizli v hlbších vodách rieky! Ale keď ohúrený lovec chvíľu nehybne postál vo vode, striebristé tvory priplávali znova, osmelili sa a po chvíli už zvedavo plávali okolo jeho ponorených chodidiel. Lovec si uvedomil, že táto čudná, plávajúca zver je očividne veľmi plachá, vyplaší sa pri každom nečakanom pohybe a hľadá ochranu v hlbších vodách.

Postál preto nehybne vo vode, chvíľu pozoroval plávajúce striebristé tvory pri svojich nohách, vybral si jeden z nich a potom v  príhodnej chvíli bleskovo rýchlo strčil obidve ruky do vody – tak sa chcel zmocniť vyhliadnutej koristi. Ale pohyb jeho rúk nebol dosť rýchly, vyhladnutý strieborný tvor sa vo vode mykol a vedno s ostatnými rýchle odplával kamsi hore prúdom.

Lovec nestratil trpezlivosť. Podišiel niekoľko krokov proti prúdu, zastal, naklonil sa nad hladinu, znehybnel, ešte aj dych zatajil a čakal. Po niekoľkých chvíľach opäť zazrel tie čudné striebristé tvory. Najprv obozretne krúžili okolo neho, no rýchle sa osmelili priplávať ešte bližšie, až k jeho nohám. Lovec sa nehýbal, číhal, v príhodnej chvíli sa znova pokúsil lapiť do rúk vyhliadnutý kus. Opäť neúspešne! Ale ani ďalší neúspech ho neodradil: naopak, znova a znova, priam zanovite opakoval pokusy zmocniť sa tejto čudnej plávajúcej koristi.

Konečne sa mu to podarilo! Pri šiestom alebo siedmom pokuse pocítil v rukách niečo klzké, mäkké, niečo zúfalo sa metajúce v zovretí jeho dlaní. Vyšiel s úlovkom z vody – bol to celkom pekný kus a zvedavo si ho obzeral. Malo dosť veľkú a čudnú hlavu, dve oči, telo pokryté striebristými šupinami, iba ružovkastý chvost bol bez šupín aj kostnatá tlama, ktorá sa tak čudne otvára. Zdá sa , že táto čudná vodná zver sa na vzduchu necíti dobre, akoby o pomoc lapala po vzduchu. Lovec vyšiel na breh, sadol si, položil úlovok do trávy a zvedavo ho pozoroval. Striebristá korisť sa chvíľu ešte zúfalo metala, hádzala, tlama a otvárala a zúfalo lapala po vzduchu, ale stále slabšie a slabšie – nakoniec korisť v tráve úplne znehybnela.

Po chvíli lovec vstal, pochytil svoj nevšedný úlovok, prebrodil sa na náprotivný breh rieky a zamieril cez pobrežnú húštinu k svojej neďalekej jaskyni...

 

Kto ulovil prvú rybu v dejinách ľudstva? Kedy? Kde? A ako?  Aká to bola ryba?

Archeológia i historické vedy sú dnes už na vynikajúcej úrovni, ohromujú verejnosť novými a novšími odhaleniami a poznatkami, ale na tieto zaujímavé otázky nemajú. A vlastne nemôžu mať konkrétne a viery hodné odpovede. Existujú iba rozličné teórie, predstavy a dohady s väčšou alebo menšou logicky prijateľnou pravdepodobnosťou.

Prví ľudia žijúci na zemi boli určite lovci. Spočiatku lovili iba zver okolo seba, zver suchozemskú, ale po určitom, bližšie neznámom vývinovom úseku určite prešli aj na rybolov. Nie je vylúčené, že neznámy pračlovek lovec ulovil svoju rybu naozaj tak ako to opisuje beletristický úvod tohto článku, holými rukami. No i to je možné, že ju zahlušil kameňom. A naozaj je možné, že svoju prvú rybu ulovil z núdze, keď sa mu ten deň nepodarilo uloviť nijakú inú zver a doma v jaskyni čakala  hladná žena s deťmi. No ani to nie je vylúčené, že prvú rybu ulovil iba z čírej zvedavosti. A keď zistil, že táto divná plávajúca striebristá zver z rieky alebo potoka má celkom chutné mäsko, popri tradičnom love zveri sa príležitostne a neskôr asi už pravidelne oddával rybolovu. 

Prvý prišiel s touto teóriou severoamerický výskumník Hearne, študujúci najstaršie dejiny praobyvateľov amerického kontinentu Indiánov. Zistil, že staré indiánske kmene, žijúce v oblasti dnešného Hudsonovho zálivu, boli síce predovšetkým lovci zveri, ale v obdobiach, keď jej bolo málo alebo keď zver prechodne odtiahla do iných oblastí, Indiáni z núdze a aj oddávali aj rybolovu a takto si zadovažovali potrebné mäso pre rodiny.

Stávalo sa to občas vo všetkých štyroch ročných obdobiach. Podľa zachovaných pamiatok títo Indiáni poznali aj zimný rybolov. V starých jaskyniach sa zachovali popri zvyškoch rýb aj ostré kamene, ktorými Indiáni rúbali diery do zamrznutých hladín riek, jazier, ale aj zamrznutých pobrežných pásiem mora a lovili potom ryby svojimi primitívnymi udicami s návnadou a dokonca už aj sieťami.

Núdzový prechod z tradičného lovu zveri na rybolov zdedili Indiáni po svojich predkoch, prechádzalo to z pokolenia na pokolenie. Ale začiatok tohto dlhého vývinu bol pravdepodobne pred nespočitateľnými stovkami rokov, v ére pračloveka.

Takto sa rybolov stal s počiatku iba občasnou núdzovou výpomocou najstarších lovcov ľudstva, no neskôr to bola už pravidelná a súbežná obmena tradičného lovu zveri. 

 

A dnes? Rybolov sa stal pre väčšinu z nás vášňou, pri ktorej na miestach, kde zostala príroda ušetrená, relaxujeme. Aby sme na čo i len na chvíľu zabudli na zbesilo letiaci svet okolo.

 

Text: Jožo Rozbora

Ilustrace: Toro