V prvých okamihoch príletu tohto vtáka k našim rybníkom sme obdivovali, ako krásne pristane a vzlieta z vody a statočne rybičkami kŕmi hladné krky bielo až hnedosivé mláďatá. Zrejme si ako predátor do svojho pysku vyberá iba choré rybky, čím napomáha prirodzenej obnove našich násad. Niektorí z nás im dokonca nosili k rybníku mäsitú potravu z domu. To sa týmto vtákom určite páčilo, pretože pôvodný šesť členný kŕdeľ narástol na viac ako štyri tucty. Doleteli aj ich operení a večne hladní kamaráti z okolia.
Náš obdiv k nim dostal trhlinu, keď naše už i tak sporadické zábery rýb sa začali rovnať nule. Kalich trpezlivosti pretiekol, keď začali kmásať nástrahové rybky ešte pred dopadom do vody a klapaním zobákov zo stromov odpudili všetky ostatné vtáky.
Treba niečo robiť a zabrániť pustošeniu našich rybníkov, aby sa nestali špajzou pre kormoránov, kde okrem nich a nás rybárov nepáchol škody žiadny vtáčik, žaba či užovka. Proti bol iba holič Pišta, ktorý pri návšteve brata v lužných lesoch pri Dunaji videl ohromné mrákavy kormoránov, ktoré dokonca boli prísne chránené. Ale to, že Dunaj a jeho povodie je oveľa rozsiahlejšie ako u nás, nepovedal. Po upozornení, že bude z nášho rybárskeho spolku vylúčený a nebude môcť pri strihaní chváliť a zveličovať svoje úlovky, zmenil názor. Dokonca navrhol ich plašenie, čo vraj zodpovedá ochranárskym normám.
Stalo sa. Od detí a vnukov boli vyzbierané všetky rapkáče, píšťalky a bubníky, ktoré používajú na znervóznenie súpera na futbalovom ihrisku. Postupne sa všetci rybári a ich oddaní rodinní príslušníci striedali vytváraním hluku pri troch našich rybníkoch. Spočiatku to zabralo. Nechápavé, rybami nasýtené vtáky na prasknutie ťažko vzlietli, urobili vyhliadkový let na rybníkmi a zasadli späť. Chvíľu načúvali, ale po krátkom čase svoj škrekot prispôsobili intenzite nášho. Akoby chceli doplniť tento kakafonický koncert v prírode. Boli odolnejší a prekrákali nás.
Treba ich odchytať a poslať k Dunaju, znela ďalšia úloha. Všetky siete a celty stanov sme rafinovane spolu s rybou - nástrahou rozložili na vodu a breh. Lenže ráno sme našli prerezané ostrými hákovitými zobákmi „morských havranov“. Nepohla ani prísada jedu na potkany, nechali ju bez povšimnutia.
O pomoc boli požiadaní kolegovia poľovníci, ktorí pri rybníkoch za naše náklady vybudovali provizórnu strelnicu a nacvičovali streľbu, ktorá mala plašiť pahltných vtákov. Tí však pochopili, že nestrieľajú ostrými nábojmi a veselo vyťahovali svoju porciu rýb a nalietavali nízko nad operenými klobúkmi poľovníkov. Streľbu s ostrými vzhľadom na neudelenú ministerskú výnimku nemohli uskutočniť.
Existencia spolku rybárov a dobrá povesť jej členov v obci dosiahla bod mrazu. Ako správni gazdovia sme mysleli aj na našich nástupcov, ktorí sa priúčali Petrovmu remeslu v krúžku mladých rybárov. Tí prišli s návrhom. Mäso z prirodzene uhynutého kormorána, najlepšie zmrznutého v zime, kedy sú rybníky zamrznuté porezať na drobné časti a zamiešať s kúskami rybičiek. Túto zmesku podložiť ako menu pre operených nenažrancov. Najskôr sme tento návrh zavrhli, ale vidina prázdnej vody v lovnej sezóne rozhodla. Stalo sa. Rozložili sme potravu vylepšenú o voňavé arómy násad blížiace sa vôni parfému Gabriella Sabatini.
Verte - neverte, podarilo sa! Nenažrané morské havrany ochutnali naše porcie, vypľuli ich, nespôsobne zaškriekali a rýchlosťou blesku odleteli. Dúfajme že poriadne ďaleko.
Za dobrú radu od mládeže sme na schôdzi rozhodli o zvýšení finančného rozpočtu krúžku a financovaní spoločného výletu do osád našich spoluobčanov. Tam kde vedia z Phalocrocoraxu carbo – kormorána veľkého pripraviť vynikajúcu gastronomickú pochúťku.
„Kormorány sú baktérie, ktoré sa Stvoriteľovi vymkli z rúk.“
Text: Jozef ROZBORA