V polovičke novembra bolo také zlé počasie, že ani pre hlavátku nebolo ideálne. Ja a môj kamarát Pavol sme až v kostiach cítili, že dnes nejaká hlavátka musí padnúť. Snáď dve hodiny sme hádzali pri severnom brehu, kam vraj kráľovná chodieva. Keď som stál oproti jame, nahodil som proti prúdu nad jamu, kde sa vraj rada zdržuje. Len čo sa vlasec navinul, zacítil som rybu. O chvíľu chvostom poriadne zaplieskala a začala urputne bojovať. Neváľala sa po hladine, ako to vraj hlavátky robievajú. Stále sa pokúšala o silné úniky, striedavo som ju priťahoval a povoľoval. Postupne sme šli nižšie. Úniky stále pokračovali, pod tou druhou jamou sa jej podaril posledný únik. Po ňom sa dostala do plytčiny a ja som ju chytil pod žiabrami. Odhadujem, že boj trval 20 minút.

 

 

S Pavlom sme po krátkom oddychu analyzovali podmienky ulovenia hlavátky. Zrejme som nahodil na miesto, kde by stanovište asi nemala. Stála približne v hornej časti jamy a tam jej prúd nástrahovú rybku priniesol priamo pred ústa. Snáď ich iba otvorila. Medzi uchytením nástrahy, bol to jalec, ktorého sme ulovili kúsok od nášho lovného miesta a zásekom bol určitý čas, pretože už bol hlboko zachytený.

Čo ďalej prispelo k omylu hlavátky? Podmienky. Najmä počasie boli vhodné. Hlavátka má obdobia, kedy aj najskúsenejšia zabudne na ostražitosť a zaútočí na všetko, čo sa pohybuje. Vyslovili sme i ďalšiu domnienku, ktorá môže vysvetliť príčinu úspechu. Skúsená hlavátka videla možno stovky nástrah, ktoré jej rybári viac menej štandardným spôsobom ponúkali. A tu naraz netypickým spôsobom si pripláva jalec, čo ju možno zbavilo ostražitosti. To všetko sú len dohady. 

Mala 79 cm. Nevážili sme ju, pretože hneď po nevyhnutom fotografovaní išla späť do chladnej, ale čistej vody. Podľa miestnych rybárov to nebola tá ich Kráľovná, ale my s Pavlom sme boli spokojní. 

 

Text: J. Rozbora