Gajary, obec ležiaca na Záhorí priamo na hranici s Rakúskom pri rieke Morava. Vyznačuje sa najmä pracovitými a hrdými ľuďmi, ktorí sa nevyhýbajú žiadnej robote, neznášajú ohýbanie chrbta a pretvárku. Plne to patrí aj na rybárčenie, ktoré má v obci dlhú históriu. Dokumentuje to aj objavenie cechovej zástavy rybárskeho cechu obce až z roku 1844. Objavili ju ukrytú a nepoškodenú na chóre miestneho kostola pred tromi rokmi. Ide o unikát na Slovensku, pretože zástavy rybárskych cechov sa v našich končinách používali oveľa menej ako erby. Tento nález dokumentuje, že rybárstvo zohrávalo v tejto oblasti Záhoria významnú úlohu. Bolo jedným zo základných zdrojov obživy našich predkov. Neoddeliteľná súčasť hospodárskeho života prevažne poľnohospodárskej obce.
Na jednej strane zástavy je dvojkríž na trojvrší, bez korunky a mená domácich cechmajstrov v pred Štúrovskom jazyku. Na druhej strane sú zobrazený svätí Peter, Pavol a Panna Mária. Členovia rybárskeho spolku sa okrem chytania rýb vzorne starali i o ich chov a čistotu. Zarybňovanie vodných plôch mali uľahčené pravidelným vylievaním rieky Moravy. Keď vody ustúpili, ryby vychytali najprv v malých jamách, kde voda rýchlo vysychala. Úlovky triedili tak, že malé ryby vracali do väčších plôch a väčšie použili na konzum.
Členovia cechu sa okrem stretávania na sa na schôdzach pravidelne na Božie telo a na Petra a Pavla robili hostiny. V tieto dni mali v kostole i slávnostné sväté omše. V roku 1725 členovia spolku spolu s rybármi Malé Leváre, Jakubov, Suchohrad a Záhorská Ves založili spoločný rybársky cech, kde mali možnosť vymieňať si skúsenosti z lovu rýb a starostlivosti o zarybnené vodné plochy.
Súčasnosť
V erbe Miestnej organizácie rybárskeho spolku, v ktorom dominuje sumec, majú všetci členovia kde loviť. Do ich revíru patrí najmä rieka Morava, kanál a 9 rybníkov. Rýb je v nich dostatok, pretože nešetria na nákupe nových násad a dobrovoľnými brigádami prispievajú k pohode na posiedkach v okolí lovných miest. Radosť starším rybárom a rodinným príslušníkom robia deti organizované v Klube mladých rybárov.Pre lepšiu informovanosť členov, ale aj širokej verejnosti o aktivitách členov organizácie pomáha vlastná elektronická stránka. Z uvedeného možno konštatovať, že súčasní vyznávači Petrovho cechu v Gajaroch nerobia svojim predchodcom napísaných na historickej zástave hanbu.
Na záver chcem poďakovať dôstojnému pánovi Jánovi Bujnovi, ktorý mi ochotne poskytol možnosť urobiť fotografie zástavy. Tá je dnes zavesená na stene v blízkosti miesta jej nálezu.
Text a fota: Jozef Rozbora
P.S.: Ospravedlňujem sa nižšiu kvalitu priložených fotografií.
V Gajaroch a na spodnom toku Moravy rieka pekne meandrovala a poskytovala rybám a faune dobré prostredie pre život. Toto miesto je aj nedaleko sútoku Moravy a Dunaja takže rybia osádka tu mohla byť pestrá. V rokoch na erbe (1844) žili v rieke aj raky a chovali sa určite aj v rybikoch pre predaj na trhoch. Pri reguláciách toku sa však skrátila dĺžka toku, odrezali sa životne dôležité zákutia rieky a zrychlil sa odtok vody kvôli čomu sa druhová pestrosť a množstvo rýb výrazne zmenili. Lepšie by vedeli povedať miestny pamätníci a rybáry, ale je jasné že ryby a rybárstvo malo v tejto obci svoje pevné miesto.
Krásny článok a úvodný citát.Ja prikladám moje obľúbené citáty, ktoré sa viaže k histórii: „História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias“ a tiež „História je učiteľkou života.“ Marcus Tullius Cicero
Je dobre, ak sa ľudia vracajú do doby dávno minulej a pripomínajú históriu sebe a generácii o niečo mladšej. Ďakujem za pekný článok.