...už ráno som vstal z postele bez toho, že by mi niekto pomohol, či podal látku na prebudenie, čo znamená, že v noci som nezomrel, nezabili ma, nepretiahli, neukradli čo len kúsok z rybárskej výbavy, čiže nestalo sa mi nič, vďaka čomu by som nemal vstať z postele a vybrať kostniakov  z chladničky, nevyhol sa spláchnutiu telesnej schránky slivkovým odvarom miesto umývania zubov a tým pošmyknutiu v kúpeľni, vo vani, rozbitiu hlavy, zlomeniu ruky ktorou obstojne švihám udicou; prejedeniu sa raňajok, otrávenia surovinami po záruke a od rýchleho behu k rybníku vzniku ďalších žalúdočných vredov, ktoré rozšíria tie od neúspešných rybačiek.

K vode dobieham upachtený, ale neskoro pretože moje lovné miesto je obsadené, a tak  pri šachorine trasľavými rukami od behu otváram tašku s udicami, z ktorej sa škerí zablokovaný zips, ktorý len nedávno prekonal opravu odborníkom za podľa neho smiešnu cenu jedného mierového kapra.

 

 

Podľa možnosti ticho, ale o to šťavnatejšie nadávam, ba dokonca hreším na výrobcov obalov na udice, ktoré po konečnom vytiahnutí sa nedajú zložiť, pretože trasenie rúk dosiahlo siedmy stupeň Rybárskej stupnice a na dôvažok očká pustili doma naviazané vlasce s olovkami a kostniaci si urobili výlet po druhej taške bez zipsu, kde je uložený proviant a zápitok pre mňa z dôvodu iba tekutých ale teplých raňajok.

Konečne nahadzujem, ako inak priamo do šachoriny, kde všetko nadobro zostane naveky vekov a ešte dlhšie, za čo by som sa najradšej hodil do vody bez dýchania, vymenil miesto s červíkmi, skočil z mosta, či z čoho, alebo hodil celú výbavu až na podberák do rybníka, pretože podberák je použiteľný aj na vyťahovanie rýb pri lapaní na čierno (preboha!), a tak skončiť medzi vyvrheľmi chytajúcimi ryby vo veľkých množstvách za nesúhlasu nás poctivých rybárov a nemého súhlasu rybárskych šerifov chodiacich na kontrolu k vode, akoby zázrakom iba v čase poctivých rybačiek a v čase nájazdu pytliakov rátajúcich tržby za pokuty a všimné od čiernych lovcov, aby mohli oni a ich čierne rodiny lietať na dovolenky, z ktorých sa vracajú ešte černejší, pretože získali vedomosti, ako viac vyžmýkať z postavenia, ktoré im dáva odznak s nápisom Rybárska stráž, čo vlastne znamená stráženie ich individuálnych záujmov nad celospoločenskými (to som niekde vyčítal).

Balím čo mi ešte zostalo do rozďavenej tašky a druhú s polomŕtvymi kostniakmi máčam vo vode, nech aspoň rybičky majú radosť a narastú do úctyhodných rozmerov. Veď začína dovolenková sezóna a aj rodiny čiernych rybárov a ich strážcov potrebujú vynoviť vyblednutú farbu svojich tiel a duší na tú pre nich jedinú nedôstojnú. Smutne stojím nad rybníkom a čakám, či na mňa nepadne strom, lietadlo, skala alebo meteorit, ktorý by som predal do múzea a dal opraviť zips na taške, kúpil nové udice s automatickým skladaním, kostniakov chutiacim rybám, odznaky Rybárskej stráže, ktoré s radosťou pripnem tým, ktorých poznám ako síce bývalých pytliakov, ale teraz najpoctivejších rybárov, ktorí v duchu púšťajú aj neulovené rybky a nepasujú sa za členov uzatvorených spolkov, krúžkov, spoločenstiev, siekt, do ktorých je ťažko vstúpiť bez možnosti vystúpenia, čo pre nás labilnejším povahám nie je práve najzdravšie.

Čiže nestalo sa mi nič, čo by nebolo v programe chytania rýb a tak po oprave tašky, namazania udíc a vykopania červíkov vo vlastnej záhrade a skoršieho vstania, aby som bol pri vode prvý a mohol s úsmevom zdraviť kamarátov už s chytenou minimálne jednou rybkou, aby mali aj oni radosť - atď, atď, atď...

 

Jozef  ROZBORA