I. O šťuke - byrokratke

Ryby sú rôzne! Niektoré sa ochotne predvádzajú pred svojimi rovesníčkami, ako dokážu uchmatnúť návnadu bez toho, aby ochutnali ostrosť háčika. Iné, ešte väčšie akrobatky sa vyhadzujú nad vodou priamo pred očami rybárov. Len aby ich zosmiešnili a dokázali im, že sú babráci keď nedokážu lapiť rybu, hoci je rybník dostatočne zarybnený. Ďalšie však z bezpečnej vzdialenosti sledujú počiny svojich sestier a pre potravu si chodia iba skoro ráno, kedy väčšina rybárov nerušene drieme a nepočuje prípadné pípanie hlásičov. Možno povedať, že by nedbali, aby ich rybári písomne vyzvali na ochutnanie ich návnad. 

Podobne sa správala aj mladá šťuka, ktorá podľahla vábeniu vábničky, ktorou rybári zvolávali z člna sumcov. Prudko vyrazila za rybkou zavesenou za chrbtovú kosť na veľkom háčiku. Po chvíli boja o svoju kožu podľahla a prijala pobyt na dne člna. Zostalo jej iba veriť, že ju ulovili rybári zástancovia hnutia Chyť a pusť. Inak je jej byrokratickému životu koniec.

Poučenie: Každá ryba aj rybačka má svoj koniec!

II. O ohnivej vode

Voda ako jedna z nevyhnutných potrieb pre život má rôzne podoby. V rybníku je pokojná, v riekach bujnejšia. Okrem toho ju možno nazvať ako čistú, či opačne špinavú. Podľa tejto kategorizácie lovia rybári aj ryby, ktoré sa v nich radi zdržujú. Kaprom nevadí ani bahno na dne, sumcom popadané stromy a konáre. Naopak pstruhy a hlavátky obľubujú čistú zurčiacu riavu.

Lenže tvor ľudstva človek dokáže vytvoriť aj iné podoby vody. Napr. pri chemických fabrikách voda páchne a ryby sa jej oblúkom vyhýbajú. Ale čo povedať o vode neďaleko výrobne alkoholu? Sú aj také ryby, ktoré si radi glgnú ohnivej vody a idú si pospať ako po absolvovaní maratónu v plávaní. Pritom sa im snívajú odvážne sny o tom, ako si s rybármi zamenili úlohy – lovcami sa stávajú ryby a rybári korisťou.

Poučenie: Vyhýbajme sa rybníkom naplnených po okraj vodkou!

III. Mosty a ryby

Drvivá väčšina rybárov vie, že loviť z mostov a premostení je zakázané. Mnohí však špekulujú nad tým, kde začína a kde most končí, len aby mohli ako z balkóna sledovať, kde sa ryby zdržujú. Potom iba na to miesto nahodiť a vybrať si tú najväčšiu rybu... 

Pri kontrole rybárskej stráže sa dušujú, že chytajú iba zo železničného mosta, kde je už niekoľko rokov zrušená prevádzka. Alebo pred kontrolou skočia z piliera do vody, čiže na zakázanom mieste nie sú. Takáto rybačka, hoci s peknými úlovkami nestojí za nič. Rybár odchádza znechutene nad nezmyselnou vyhláškou, kontrolór s údivom analyzuje použité výhovorky nespratných rybárov. Na škodu oboch. Lov rýb by mal prinášať iba pohodu a pokoj v duši.

Poučenie: Lepšia výčitka od kontrolóra, ako pochvala od pytliaka!

IV. O lietajúcom rybárovi

Presnejšie ideme hovoriť o jednom vtákovi veslonožcovi. Odborne nazývanom Phalacrorax carbo – kormorán. Tlupy týchto operencov úspešne drancujú naše vody, denne vraj kŕdeľ zožerie až 150 kg rýb. Okrem toho mnohé zrania tak, že po čase uhynú. Títo lietajúci rybári boli aj chráneným druhom. Nie ako rybári, ktorí musia za povolenie na lov platiť vysoké poplatky a bezmocne sa dívať na rednúce stavy nasadených rýb. 

Rybári skúšali všeličo na ich odohnanie z revírov. Plašili ich výstrelmi z pušiek, využívali ešte väčších dravých vtákov, tak ako to robia na letiskách. Tí odvážnejší vybavili povolenie na ich odstrel, čo plne využili poľovníci na prevetranie svojich pušiek. Ale po čase sa odplašení predátori s ešte väčším apetítom vrhali strmhlav do vody, aby uchmatli ryby, čo ešte vo vode zostali.

Spoločne si želajme, aby lietajúci operní rybári sa premiestnili ďaleko od našich domácich revírov. Najlepšie za hranice tam, kde múdri ľudia udržujú rovnováhu v prírode tak, aby ani jeden živočích nebol v prevahe nad druhým.

Poučenie: Kormorán je vták stvorený na to, aby nám ulovené ryby viac chutili.

V. O oblečení a počasí

Každý rybár to dôverne pozná. Počasie má vplyv na správanie sa rýb, ale aj rybárov. V čase nezáujmu rýb o návnady je výhovorka na počasie veľmi častá. Aby radosť z pobytu pri vode nepokazilo počasie, je nevyhnutné kvalitné oblečenie.

V lete to je jednoduché. Najdôležitejšie sú tmavé slnečné okuliare, ktorými rybár zakrýva svoje pocity najmä počas planej rybačky. Ešte tričko, podľa možnosti s dlhým rukávom, aby nemal lietajúci hmyz šancu na úlovok rybárovej krvi. V každom prípade musí byť na tričku obrázok obrovskej ryby, aby si kamaráti mysleli, že je to osobný úlovok. Nohavice a blúza zakúpené v predajni armády sú priam žiaduce. Ich maskovací vzor zabraňuje tomu, aby ryby nevideli lovca, aj keď dupoce ako slon.

Zima je náročnejšia. Teplé  oblečenie, podľa možnosti s vysokým stupňom nepremokavosti v kvalite Pinewood, pletená čiapka, rukavice, samozrejme všetko zelenej farby. Ako sa hovorí – každý špás niečo stojí, platí aj tu. Nákup oblečenia poriadne prevetrá peňaženku, či stenčí platobnú kartu, čo si najviac odnesie rybárova rodina. 

Poučenie: Rybník je našim životným prostredí, nie módna prehliadka.

VI. O rybacej eutanázii

Niet na povznášajúcejší pocit radosti pri vytiahnutí ryby na breh. Mnohí  priznávajú, že sa približuje k pocitu po dobrom sexe. Je im jedno v akej vode ryby plávajú. Že je voda plná prázdnych fliaš, nevadí, odsunú ich nabok. Že je rybník plný vyhodených vecí, vrátane starej škodovky, nevadí, nahodia vedľa. Len aby sa niečo trepotalo na háčiku.

Ryby takúto možnosť výberu nemajú. Smutne plávajú medzi haraburdím a smutnými očami pozorujú vynaliezavosť svojich lovcov. Nechápu, ak chápať dokážu, prečo sa naše vody stali pre nich veľkým životu nebezpečným smetiskom. Rozprávať nevedia. Keby vedeli, určite by vykričali ľuďom na brehu ich neodpustiteľné prehrešky voči vodným živočíchom. V ich rybom, hoci malom mozočku, sa určite preháňajú čierne myšlienky. Do tohto svinstva máme priviesť svojich nasledovníkov? Nebude lepšie dobrovoľne odvisnúť na háku ako Jánošík? 

Poučenie: Nepľuj do vody, z ktorej si už ťahal rybu!

VII. O starých a mladých rybároch

V rybárskych časopisoch a weboch čoraz viac skloňujú dedkovia s udicami. Prevláda názor, že chytajú ryby iba pre to, aby zaplnili chladničku rybami, alebo ich speňažili a prilepšili si mizerný dôchodok. Že vraj im nič nehovorí hnutie Chyť a pusť a od rybníku na viac krát odnášajú všetko čo chytili. 

 Mladší rybári sa prezentujú ako prísni strážcovia platných zákonov a vyhlášok. Že k vode dofrčia na mohutnom aute či motorke, ktoré zaparkujú až na brehu, kým starší majú iba svoje nohy, prípadne bicykel je dnes in. To, čo mnohí mladší nechcú vidieť je fakt, že starší rybár si po sebe odnesie všetko čo pri vode zanechal. Dokonca neváha odniesť aj veci tých, ktorí ich tam nechali. Vadí im aj to, že starší zaúčajú vnukov do tajov rybačky. Vidia v nich svojich iba svojich budúcich susedov, ktorí im zaberú ich vyárendované fleky pre seba a svoje mašiny.

Poučenie: Starý rybár a kapor sa šťučím manierom nenaučia!

Text: Jozef Rozbora
Ilustrace: Chytej.cz