Príprava na lov

Svitla krásna letná sobota. Skorý ranný dáždik nahradilo hrejúce a usmievavé slniečko. Napriek tomu, že ma od chladu pri mnohoročných pobytoch pri vode bolia kĺby, nevzdávam sa, robím niekoľko hlbokých nádychov a výdychov spojených s natiahnutím končatín (kde sú tie časy keď som po prebudení robil kľuky a zhyby, či precvičil piatich Tibeťanov !). Ľavou nohou šmátram z postele po papuči a funiac sa zdvíham z postele. Ďalej to malo rýchlejší priebeh – železnou tyčkou zastoknutou pod čerešňou napojenou na 220 voltov zobudiť ešte ospalých červíkov, zbaliť udice, naplniť vreckovú plechovú čutoru (darček kamarátov rybárov k okrúhlym narodeninám) čerešňovicou, nasadnúť na bicykel a opatrne aby mi nespadla taška z chrbta ťahať k vode. 

Menšie problémy

Nič sa nedá robiť, aj moja posledná rybačka nezostala bez problémov. Praku na strieľanie návnady praskla gumička a tak som musel zarobené guľovité návnady hádzať ručne. Pretože aj ďalší darček kamarátov, zahnutá  kobra na kŕmenie sa stala obľúbenou hračkou detí pri metaní gaštanov a ovocia počas ich rytierskych bojových hier. Do tretice, aj ventil na zadnej duši bicykla nevydržal váhu jazdca a výbavy.

Povolený doping

Čas pohodový

 Ale ako to odvážnemu lovcovi prináleží, problémy boli aj pomocou kamarátov s udicami pri vode  odstránené. Už zobudené, voňavým sprejom postriekané červíky sa hompáľali na jednom háčiku a nadýchané kukuričky  na druhom v mierne tečúcej vode. Veď ako skúsený rybár som mal prehľad kedy nepracuje neďaleká malá vodná elektráreň a tok vody sa spomaľuje. 

Nastáva ten pre mnohých rybárov vysoko pohodový čas ! Spokojne sa usadiť, potúžiť sa dovoleným, ostrým alebo menej rezaným tekutým dopingom a čakať až ryby v húfiku začnú ochutnávať a vyberať si nahodené návnady, až niektorá 

natrafí na tú našu. Pritom možno spomínať na predošlý rybársky život a nad tým čo budeme robiť vo voľnom čase po poslednej rybačke. Ale oči mať zaostrené na špičku udice či sa netrasie a neskôr nezačujeme ten dlho očakávaný ťahavý pípavý zvuk signalizátora. 

Čakanie na záber

Víťazstvo  

Ten skutočne po zotmení zaznel ! Vlasec začalo ťahať do ľavej strany, udica vypadla z držiaka a zachytila sa v hustej tráve vo vode. Nelením a skokom ako za mladých liet cez vatry na Jána letím za udicou. Doslovne letím, pretože zakopávam o vedro s návnadami a lakťami zakotvujem v pobrežnom blate. Našťastie udicu držím v oboch rukách a snažím sa udržať kontakt s rybou. Prvá sa našťastie unavila ona a ja sa konečne môžem zdvihnúť z blata po podberák. Neverím ! Lapil som pekného mierového lisca, čo sa mi podarilo naposledy pred viac ako desiatimi rokmi. Chvíľku sa s ním poláskam, urobím mu fotografický portrét a púšťam ho späť. Nech má aj iný rybár má to šťastie a lapí ho možno  tiež ako svoju poslednú rybu...

Mierový lisec

Jozef  ROZBORA