Použitie slnečných polarizačných okuliarov nie je špecifikované pre konkrétne techniky, používa ich vláčkar či muškár takisto ako plavačkár alebo ortodoxný kaprár.  Ich vlastnosti sú využívané nielen pri slnečnom počasí, ale aj pri oblačnosti alebo hmle.

A čím to je, že sú slnečné polarizačné okuliare pre mnohých z nás už takmer nepostrádateľné? Spôsobujú to ich dve hlavné funkcie a tými sú polarizácia a ochrana zraku.

 

Polarizácia

Najprv si povieme pár slov o polarizácii. Na čo používame polarizačné okuliare, je asi každému jasné. Cez polarizačné okuliare vidíme pod hladinou to, čo je inak nášmu zraku ukryté.

To nám umožňuje loviť aj na takých miestach, kde by sme to inak neskúšali z dôvodu, že by sme tam ryby nepredpokladali. Polarizačné okuliare nás však často presvedčia o opaku a ukážu nám, že ichtyoživot v tých miestach kypí naplno.

Čím je spôsobené, že môžeme pozorovat veci a ryby, inak nášmu zraku skryté, je tiež určite niektorým jasné. A tým, ktorým to jasné nie je, to skúsim v niekoľkých riadkoch objasniť. Bude v tom aj trochu fyziky, ale tomu sa, bohužiaľ, nevyhneme.

 

Polarizácia je pre mnohých študentov optiky ťažko prekonateľným Gordickým uzlom, pričom to v podstate nie je nič zložité. Nechcem tu nikoho zaťažovať vysvetľovaním, že svetlo je elektromagnetické vlnenie, kde každá vlna sa skladá z vektora elektrickej intenzity E a vektora magnetickej indukcie B, že jeden vektor je kolmý na druhý, pričom pre naše videnie je dôležitejší vektor E. Rovinu, v ktorej kmitá vektor B, nazývame polarizačná rovina. Takisto nie je potrebná debata o výpočtoch, koľko svetla sa na rozhraní optických prostredí pohltí a koľko odrazí, a ako to dokážu spočítať Fresnelove vzorce. Myslím, že bude postačujúce povedať nasledovné:

Svetlo, ktoré pochádza z prirodzeného zdroja, v našom prípade zo slnka, je nepolarizované a kmitá rôznymi smermi. Pri dopade na rozhranie optických prostredí, teda na hladinu vody, sa polarizuje. Jednoducho povedané, časť svetla sa šíri vodou a časť sa odrazí.

 

V podstatne väčšej miere sa odráža časť svetla, ktorá  kmitá kolmo na rovinu dopadu (R2 na obrázku) tj. v rovine R1, pohltená časť kmitá v rovine R2.

A teraz polopatisticky: svetlo, ktoré sa odrazí a je kolmé na rovinu dopadu, je pre nás to „zlé“ svetlo, sú to tie nami videné odlesky, ktoré nám zabraňujú vidieť pod hladinu. Pohltené svetlo naopak osvetľuje vodný stĺpec a umožňuje nám vidieť všetky tie monster ryby, ktoré sa pod hladinou ukrývajú.

Veľmi krásny a jednoduchý príklad je hádzanie žabiek alebo koníčkov. Ak hodíme placatú skalu (česky oblázek) vodorovne s hladinou vody, skala sa nám odrazí. Ak hodíme skalu kolmo na hladinu, hneď sa nám ponorí. A na podobnom princípe funguje aj svetlo.

 

Úlohou polarizačných okuliarov je odstrániť odrazené polarizované svetlo, ktoré nás oslňuje a prekáža pri pohľade pod hladinu. Túto funkciu v nich zastáva polarizačný filter. Polarizačné filtre sú založené na dichroizme látok. Dichroizmus je vlastnost látok, kedy je pohltený polarizovaný alebo riadny lúč svetla a mimoriadny je prepustený. Takže tie „zlé“ odlesky sú pohltené, zatial čo zbytok svetla prechádza ďalej.

Na polarizačné filtre sa používajú silne dichroidné látky, napr. perjodin síranu chinínového, zvaného herapatit. Ten tvori dlhé pretiahnuté makromolekuly orientované v jednom smere, ktoré pohlcujú v určitom smere polarizované svetlo. Podobá sa to na latkový plot, ktorý je zvislo orientovaný, čiže vodorovné polarizované „odleskové“ svetlo pohltí a to dobré svetlo, ktoré je zvislo orientované, to prepustí.

 

Preto je dôležité, aby bola fólia v polarizačných okuliaroch v správnom smere, inak by sme videli len odrazy.

Pre zaujímavosť, sú špeciálne polarizačné okuliare, ktoré majú fóliu otočenú o 90° a používajú ich profesionálni umývači okien na veľkých budovách, aby videli každú škvrnu na skle a práve tento typ okuliarov to uľahčuje.

 

Či sú okuliare polarizačné, môžeme zistiť viacerými spôsobmi. Najjednoduchším je ísť do očnej optiky a dať si ich zmerať tam. Niekedy sa stane, že nemajú prístroj na zisťovanie polarizácie, ale takmer všetky majú testery, na ktorých sa dá jednoduchým pohľadom cez okuliare zistiť, či sú alebo nie su polarizačné.

Doma zistíme polarizáciu na okuliaroch jednoduchým testom s mobilným telefónom. Pozrieme sa na display mobilu cez okuliare a pootočíme mobilom o 90°, čiže akoby sme chceli čítať zhora dole. Display by mal ostať čierny.

 

Ďalší jednoduchý test, ktorý je však podmienený dvomi okuliarmi, spočíva v tom, že natočíme okuliare za sebou o 90° a okuliare, teda fólie by mali ostať čierne, nemali by sme cez ne vidieť.

 

Tieto testy sú jednoduché a dostatočne nám pomôžu zistiť, čo vlastne nosíme na očiach.

 

Ochrana zraku

Ďalšou a nemenej dôležitou funkciou slnečných polarizačných okuliarov je ochrana nášho, už aj tak pred monitormi dosť skúšaného zraku. Okuliare nás chránia pred viacerými škodlivými faktormi, a to pred slnečným svitom, UV žiarením, vetrom, prachom a fyzickým poranením. Stručne si ich rozoberme.

 

UV – žiarenie

Slnko produkuje okrem viditeľného spektra aj vlnenie iných rozsahov a jedným z nich je ultrafialové (UV) žiarenie. Toto žiarenie je v rozsahu od 100 do 400 µm, čiže je kratšie, ako viditeľné svetlo. Spôsobuje hlavne nezvratné poškodenie sietnice. Na okuliaroch sa nachádza UV filter, ktorý zabraňuje prienik týchto lúčov do oka. Na okuliaroch sa označuje ako UV 400, čo znamená, že okuliare majú 100%-nú ochranu pred UV žiarením.

Je to základný filter, bez ktorého by som si okuliare určite nekúpil, aj keď majú tmavé fólie alebo šošovky. V tom prípade sa to ešte zhoršuje, lebo tmavé zafarbenie fólie spôsobuje roztiahnutie zrenice a tým je zvýšeny prienik UV lúčov na sietnicu. Čiže zásada, UV filter v každom prípade.

 

Zafarbenie

Zafarbenie šošovky či fólie nás chráni pred únavou očí zo slnečného svitu. Zafarbenie môže byť v rôznych odtieňoch a intenzite, môže byť aj meniace sa zafarbenie (fotochromatizmus). Všeobecne sa intenzita priepustnosti na základe zafarbenia delí na 5 kategórií. Začína číslicou 0, čo sú číre šošovky alebo fólie, 1 su imidžové okuliare v jemných odtieňoch, 2 je silnejšie sfarbenie do nižších polôh a do mesta, 3 je asi najbežnejšie zafarbenie na leto a slnečné počasie a končí číslicou 4, čo sú silno zafarbené tmavé fólie alebo šošovky vhodné hlavne na zimné zasnežené svahy vo vyšších polohách. Tieto šošovky zadržia až 95% slnečného svitu a nie su vhodné na vedenie auta.

Odtiene, ktoré sa používajú, sú rôzne, u polarizačných okuliarov sa donedávna používali šedá, hnedá a zelená farba, ale dnes je tých odtieňov podstatne viac. V tomto prípade záleží na užívateľovi, aká farba mu viac vyhovuje. Ja osobne som fanúšikom hnedej, lebo navyše ešte zvyšuje kontrastné videnie, čo využijem hlavne počas zamračeného počasia alebo slabého šera.

Vyrábajú sa aj šošovky žltooranžovej farby, ktoré sú výborné za šera a do hmly, čiže do zhoršených svetelných podmienok, ale nedoporučujem ich používať za plného svetla pri slnečnom počasí, lebo zvýšený kontrast v tomto prípade dráždi oko, ktoré je unavené, reže a môže sa aj poškodiť.

 

Antireflex

Antireflexné vrstvy sa používajú na kvalitnejších a tým aj drahších okuliaroch. Majú za úlohu obmedziť odrazy od šošovky a zvýšiť transmisiu alebo priepustnosť šošovky. Nanášajú sa väčšinou naparovaním vo vákuu v nepárnom počte vrstiev, ktoré majú striedavo rozdielny index lomu (pomer rýchlosti svetla vo vákuu k rýchlosti svetla v danom prostredí, napr. pri vode je ta hodnota 1,33) a tým vzniká väčšia absorpcia odrazov. Na slnečných okuliaroch sa nanáša z vnútornej strany šošoviek. Využijú to hlavne šoféri, ale aj my rybári.

 

Tvrdenie

Je to úprava fólií alebo šošoviek, ktorá zvyšuje ich odolnosť voči poškriabaniu. Používa sa aj na ochranu iných vrstiev a zafarbenia. Šošovky sa tvrdia lakovaním. Vlastnosť, ktorá je plusom, ale netreba od nej čakať nemožné. Veď Murphyho zákony fungujú nepretržite.

 

Hydrofóbna úprava

Úprava povrchu fólií, ktorá spôsobuje rýchle odtekanie vody, buď dažďovej, alebo keď nás ostrieka chvostová plutva 120-ky šťuky. Uľahčuje aj čistenie okuliarov.

 

Antifog

Úprava, ktorá by mala obmedziť rosenie okuliarov pri zmene teploty. Existujú rôzne prípravky, ktoré sa aplikujú na povrch fólií, ale nejaký zázrak od toho nečakajte. Popľuť a utrieť, to funguje najlepšie.

 

Mechanická ochrana

Slnečné okuliare nás chránia nielen pred slnkom, ale aj pred fyzickým poškodením, napr. pri prechádzaní cez krovie pred vetvičkami, pred prachovými čiastočkami vo vetre, pred prievanom z vetra alebo pred letiacim woblerom, ktory sa rozhodol, že sa nechá z toho koreňa vytrhnúť.

 

Dôležité je, aby nám okuliare dobre sedeli, neodstávali, neviseli na nose a boli pohodlné, aby bol komfort nosenia vysoký. Častokrát nám taká drobnosť ako zle sediace okuliare dokážu dosť pokaziť zážitok z krásneho dňa na rybách.

 

Ďalšie drobnosti

Dôležité sú aj materiály, z ktorých je rámik, resp. šošovka vyrobená. Čo sa týka rámikov, robia sa kovové aj plastové, materiály sú rôzne, napr. Grilamid, SPX, polyamid, acetát celulózy, acetopropionát a iné, z kovov tie kvalitnejšie titanové, rôzne zliatiny niklu, železa a iné. Tvarov rámov je strašne veľa, niektoré sú pre určité značky typické, iné sú kópie väčších výrobcov, možností milióny, je škoda sa o tom veľa rozpisovať.

Šošovky sa tiež prevažne používajú plastové, tie najkvalitnejšie sú polykarbonátové, ktoré sú odolné voči rozbitiu, potom materiály na báze živice s označením CR39, lacnejšie sú plastové fólie. Minerálne sklo sa používa minimálne, je ťažké a citlivé na rozbitie.

Niektoré top modely slnečných okuliarov majú ešte doplnky typu nastavovanie sklonu šošoviek (inklinácia), nastavovanie uhla nosníka, resp. jeho priemeru, výmenné šošovky podľa podmienok, kde ich chceme použiť, odnímateľné časti rámika, gumičky namiesto straničiek, prípadne vrstvy spôsobujúce zmenu intenzity sfarbenia podľa aktuálnych podmienok (slnko, tieň), ale to by bolo na malú knihu.

Zrkadlové polarizačné okuliare

 

Špeciálna kapitola – dioptrici

Táto kapitola sa bude týkať mnohých rybárov, ktorí by si radi vychutnali komfort rybačky s polarizačnými okuliarmi, ale korekcia na očiach im to značne zneľahčuje. Sám patrím medzi tých „šťastlivcov“. Ale na každú dieru je záplata a aj tu sa ponúka niekoľko možností.

Asi najjednoduchšie riešenie je použitie kontaktných šošoviek (KŠ). Človek si založí KŠ, nahodí slnečné okuliare a hotovo. Nie každý však KŠ znáša dobre a niektorí ich z dôvodu iných komplikácií nosiť nemôžu. Sám som nikdy KŠ nemal, neznesiem ich v oku. Ďalším faktorom je, že o KŠ je potrebné starať sa a nie je dobre mať ich v oku dlhodobo. Aj keď sú na trhu KŠ pre stále nosenie, ako vravím, je to predsa len cudzí predmet v oku a nie každý ho tam znesie.

Ďalším riešením sú korekčné okuliare so slnečným polarizačným klipom, či predvesom. Tie môžu byť buď už kompletné na magnetický klip, alebo sa dá samotný predves dokúpiť a prispôsobiť na konkrétny rám, na ktorý sa uchytáva buď štipcovým systémom, alebo pomocou háčikov. Štipcové systémy bývajú aj výklopné. Toto je asi najlacnejšie riešenie, ktoré nijako nevadí oku a je aj veľmi pohodlné.

 

Malým mínusom je zvýšenie počtu odrazových plôch, kde sa nám znižuje priepustnosť celej zostavy, ale nie je to nejaké veľké obmedzenie. Ďalej je tu šanca, že sa klip stratí alebo poškodí, ale jeho nahradenie je finančne nenáročné.

Alternatívou sú tzv. Suncovers, čo sú v podstate veľké slnečné okuliare, uspôsobené tak, aby sa dali nasadiť na korekčné okuliare. Tie však musia sedieť veľkosťou, tvarom a pocit, že mám na očiach dvoje okuliare a za ušami dvoje straničky, ma veľmi nenadchýna. Ale možnosť to je.

Suncover

 

Tretia možnosť sú slnečné polarizačné korekčné šošovky. Čo sa týka komfortu pozerania, asi najvhodnejšie riešenie, okuliare sú presne na mieru nositeľa, majú všetky horeuvedené vrstvy, minimálne odrazy.

Nevýhodou je vyššia nadobúdacia cena a nutnosť meniť okuliare pri zhoršení podmienok alebo v tme. Tiež je dôležitý typ okuliarového rámu, lebo nie do každého rámu sa dajú zabrúsiť. Teda dajú, ale stoja dosť veľké peniaze. Tu pomôže špecializovaná optika. Ja osobne využívam túto možnosť, lebo na výmenu okuliarov som si už zvykol a dosť dám na pohodlie ich nosenia.

Robia sa aj samozafarbovacie polarizačné šošovky, ktoré sa sfarbujú nielen pri zvýšenom UV-žiarení, ako klasické samozafarbovacie šošovky Transitions, ale aj vplyvom slnečného svitu. To znamená, že sa zafarbia aj za sklom auta, čo bežné samozafarbovacie šošovky zvládajú len minimálne, a to z dôvodu zadržania UV-žiarenia čelným sklom. Tieto šošovky majú obchodný názov Drivewear, ale ich cena na pultoch je vysoká a úprimne, ich odtieň ma vôbec nenadchol, pôsobil na mňa skôr rušivo.

Ešte spomeniem poslednú možnosť, ale len kvôli tomu, že je, a to je operácia rohovky excimerovým laserom. Ale myslím si, že kvoli rybám by som si niečo také nezvratné robiť nedal. To je však len môj názor.

 

Ako vyberať?

Pri výbere slnečných okuliarov dáme ako na kvalitu a parametre, tak aj na osobný pocit. Musia nám dokonale priliehať k tvári, aby nám ich nepodfukovalo, ale nie na úkor pohodlia, obrvy by nemali šúchať po šošovkách, môže to byť nepríjemné. Mali by byť dobre odvetrané, aby sa nerosili, a zároveň by mohli mať antifog vrstvu. Mali by kryť oko aj z bočných strán, kvôli bočnému oslneniu. Samozrejmosťou je 100%-ný UV filter do 400 ?m.

Na šošovkách by nemali byť žiadne poškodenia ako škrabance, bublinky, škvrny. Rámik by mal byť takisto bez kazov. Okuliare musia doslova sadnúť, a to za ušami, na nose, aj na tvári. Na stranici rámika by mal byť vyznačený model, kategória zafarbenia a symbol CE, ktorý nám oznamuje, že okuliare spĺňajú požiadavky noriem EU. Takisto by mal byť k nim priložený slovenský (český) preklad, ktorý nás informuje, čo sme si kúpili, aké majú vlastnosti a ako ich ošetrovať. K okuliarom by sme mali dostať aj puzdro, prípadne mikrovláknovú handričku na ich čistenie.

 

Pár rád nakoniec

Pridám na záver pár rád, ako sa k svojim okuliarom správať. Práve v tomto vidím veľkú slabinu užívateľov a najčastejšie príčiny reklamácií. Veď aj navijak občas premažeme a prút utrieme od krmiva, čo sme na ňom nechali zo zašpinených rúk.

Takže:

1. Okuliare nikdy nečistíme nasucho, najlepšie vodou so saponátom, čistou vodou, alebo špeciálnymi prostriedkami, ktoré dostaneme v optikách. Ak nemáme po ruke vodu, tak na ne minimálne dýchneme, ale z obidvoch strán.

2. Okuliare čistíme len handričkou na to určenou, nikdy nie papierovými vreckovkami, ale inými podobnými materiálmi.

3. Okuliare nikdy nenechávame vystavené za sklom na priamom slnku, napr. na palubnej doske auta, ale odkladáme ich do puzdra a do tieňa.

4. Okuliare si zásadne nasadzujeme a skladáme dvomi rukami.

5. Okuliare nikdy neukladáme na tvrdú plochu šošovkami dole, ale naopak.

6. Okuliare nikdy nedávame do rúk malým deťom, lebo by sme mali po chvíli dvoje, troje a viac kusov, žiaľ, už nikdy nepoužiteľných.

 

Takže stručne asi toľko k slnečným polarizačným okuliarom, dúfam, že si každý z toho zoberie to, čo potrebuje a využije ku svojej úplnej spokojnosti.

 

S pozdravom Petrov zdar a polarizácii zvlášť

Lubo Ondrejka - LuboO

 

Foto: autor

Autor obrazku: Mgr. Valéria Knapová