K vode dorazili k nepoznaniu. Blato, blato a zase blato! Iba obnažené zuby od nadávok potvrdzovali príslušnosť k homosapiens, teda k ľuďom, lovcom nemých tvárí. Čo to vidia! Časť oázy s rybami je zamrznutá. Najmladší sadá do metalízy a švihá pre soľ. Dvaja starší zatiaľ odľahčovali obaly s tekutou ohnivou vodou. Oteplilo sa. Nevedno či od slnka alebo pálivej vody a soli už nebolo treba. Využije sa na konzerváciu hojných úlovkov na ďalšie časy. Ako vedia že budú hojné? 

 

 

Kapor vedel, že v ich reči je to macek s váhou nad poltucet kila. Hoci dorástol iba na 40 cm a dva a pol kila. Tu je jeho monológ:

„Rybári mňa a mojich kamarátov lákajú návnadami. Rukami a prakom posielajú zamrznutú kukuricu, cesnakové otruby a zostatky z raňajok. Ba dokonca i živé červy. Fuj, kto by to žral! Iba ak ryby bezdomovci, ktoré sa nechali nachytať už v máji. Ignorujeme návnady, aj tie rafinovane ukryté na háčikoch. Aby lovci nepomrzli, občas sa obtrieme o napnutý vlasec a smejeme sa ich rýchlym presunom k paliciam. A potom s úsmevom počúvame tie ich hrubé nadávky. Počujem ako  hovoria o tom, čo urobia s úlovkom. K zabitiu majúnájomného vraha, alebo využijú gilotínové zručnosti iného pohlavia, s ktorým spolu bývajú. Fik, fik a hlava je v koši. Ak začujete rev, to znamená, že okrem krvi kapra strieka aj krv ich blížnej.

Nasleduje pitva. Nejde o zistenie príčiny smrti, ktorú vopred  poznáme. Pošiel na starobu a zlyhanie mozgu, keď sa nechal nachytať na kukuricu.  Pozor na črevo (kaprove), pretože jeho obsah by mohol byť nemilou súčasťou večere. Čo tam všetko nájdete? Háčiky, nožíky, kôstky z čerešní. V neposlednom rade malé, ešte zvoniace a hovoriace telefóniky rôznych značiek. 

Neslýchané, ako to chcú s nami zaobchádzať! Čo na to Sloboda zvierat? Aj jej členovia majú na Štedrý večer kapra?

Veru, smutný čas pred Štedrým dňom. Začína mi ich byť mi ľúto. Obetujem sa, aby rybárineostali v hanbe? Nie! Nech vedia, že nemé tváre majú v porovnaní s ľuďmi pomerne väčší mozog k proporciám tela. Aj keď sa nevieme ústne vyjadrovať, máme svoju hrdosť. Na pekáč až vo váhe ôsmych kíl a z vody iba spôsobom harakiri. Taký kúsok sa predsa púšťa späť do vody!

Čo to? Zmenili techniku. Švihajú s palicami na konci ktorých svietia umelé rybky. Teda iba jedna, tri už odpočívajú na dne. 

Mladá šťuka o dĺžke 50cm nevydržala mámenie. Skočila, zahryzla a už je povyk na brehu. Hlavy a údy už nebolia, všetko je sústredené na okamihy vytiahnutia vytúženej ryby. Ten s udicou v ruke už podľa ťahu pozná miery: „Má najmenej päť kíl! Takéhovado!“ Usilovne krúti navijakom a rozmýšľa či sa úlovok zmestí do kufra auta. Hurá, ešte zopár nadávok a ryba je na brehu! Skladací gumový meter sa pri meraní úlovku natiahol ako guma treniek zápasníka sumo. Má presne ako povedal a bolo zapísané v zošite. V skutočnosti má trošku menej, ale čo už, veď Vianoce sú iba raz do roka ...

Keď sa kapor vo vani trepoce, budú pekné Vianoce!

 

Text: Jozef Rozbora

Ilustračné foto: redakcia Chytej.cz