Pohroma na rieke

Medzi najväčšie pohromy, ktoré voda prináša a nezažili ani naši predkovia, bola otrava rieky v zime 2000. Podľa domácich rybárov od Tisy dostala názov „kyanidová“. Ľudia stáli v šoku na jej brehu a pozerali na hynúce ryby. Medzi nimi aj Drahoš, čašník z motorestu v blízkosti rieky, v chotári slávneho tokajského vína. Okrem toho, že dral čierne nohavice, z ktorých vytŕčala zo zadného vrecka nadmerná ošúchaná peňaženka, vo voľných chvíľach aj strakaté gate s nahodenými udicami, dostávali svoje. Voči Drahošovej depresii z pohľadu na spúšť vo vode Tisy nepomáhal ani najúčinnejšia, široko ďaleko preslávená medicína - skvelé tokajské vínko. Všetkým rybárom celé týždne nebolo do reči nielen pre množstvá uhynutých rýb, ale aj od zamorenia studní na pitnú vodu v okolí. Táto pohroma sa však stala Drahošovi a ďalším kolegom rybárom v nešťastí, šťastím. Bez zdôvodňovania mohli v nadmerných dávkach miesto vody piť vínko. Dokonca s ním v kuchyni motorestu aj varili jedlá, za ktorými prichádzali štamgasti zo širokého okolia obdarení svorne červenkastým zafarbením tvárí a  zakalených očí ako voda v rieke po búrke.

 

Sumčia odysea 

Hoci vínové kúry, počas ktorých spomínali na rybolov v Tise, boli príjemné, nebolo to pravé orechové. Clivota za tichými posedeniami s udicami narastala do rozmerov choroby zvanej - hlad po rybačke. V čase tejto krízy sa ako praví kamaráti ozvali rybári od Nitry, ktorí ich pozvali na rybačku k ním. A na nie hocakú, na lov najväčšej našej ryby - sumca. Drahoš a spoločníci s krvou dostatočne preriedenou tokajským bleskovo zbalili rybárske náčinie. K dodávke zapriahli príves s tromi súdkami lahodného moku. Nech domáci okúsia aké má byť pravé víno, ktoré sa od ich Nitrianskeho kniežaťa odlišuje ako šťuka od belice!

Lov z člna zavrhli po zvýšení rýchlosti tečúcej vody v koryte. Darmo však sumčími vábničkami ako poľovníci na jeseň lákali celú noc fúzaté ryby. Nič! Zrejme aj oni mali krízu pri pohľade na lovcov, statočne nasýtených obsahom jedného súdka vínnej malvázie.

 

Zmena je ryba

Prespali sa a zmenili miesto za rybníky neďaleko, známe tiež nadmernými úlovky sumcov a šťúk. V poradí druhý rybník, aj keď bol najmenší, bol určite rajom pre sumce, ktoré tu mali výhodné ležoviská pod vymletými brehmi. Po mľaskaní vábničkou mal Drahoš záber! Udica  lietala od brehu do stredu rybníka a späť. Lovec zaprel nohy do blata na strmom brehu a celým telom odolával sile ryby. V tom nevydržali vínom nasiaknuté nohy,  ktoré sa pošmykli a Drahoš sa ocitol vo vode. Ešte že kamaráti boli po ruke a vytiahli ho, hoci bez udice ktorá opisovala kruhy okolo rybníka a po pretrhnutí vlasca osemdesiatky pokojne plávala na hladine. Nenadával, ako to zvyčajne pri takomto neúspechu robil. Po chvíľke  dôrazne prehlásil, že viackrát s plným bruchom vína, aj keby bolo zo zlata, už na ryby nepôjde. Na stvrdenie svojej prísahy zostatok vína zo súdka vylial do rybníka. Nech aj tvory pijúce iba vodu spoznajú, čo sa môže stať pri požívaní tuhšieho nápoja.

Výlet sa však neskončil zle. Uskromnili sa s úlovkami - do zlata sfarbenými kapríkmi a vypasenými amurmi, aké pred katastrofou ťahali z Tisy. Kontaminovaná voda v rieke sa však  mení rýchlo a po roku sa uzdravila. Znova bez strachu chytajú na miestach, ktoré tak dôverne poznajú. Ale na dorasteného sumca si musia ešte počkať...

 

V pohároch sa topí určite viac rybárov ako v rybníkoch!

 

Text a ilustračné foto: Jozef  ROZBORA