Skutočne nebol ani náznak, že bude iný. Akurát vodič autobusu, ktorému som dal prednosť v doprave pred mojim štvorkolesovým tátošom schladil moje predstavy. Že vraj zradil chladič a s ním aj on, keď po otvorení zátky dostal sprchu horúcu ako z gejzíru na Islande. Vedľa nás v úctivej vzdialenosti od cesty čupeli dedinky, ako by sa zľakli, že horúca sprcha mohla pokropiť aj ich strechy. Za nimi sa čnel vrcholec Zoboru, pod ktorým čakali v rybníku nadržané nemé tváre na mňa a moju udicu. Bleskové vyťukanie toho správneho čísla na čiernom fínskom klebetníku s oznámením kamarátovi, nech zapriahne päť dverového francúzskeho tátoša a ide pre mňa. Než prišiel on, pristavili náhradný bus s oznámením, že cestu do cieľovej stanice v zmysle cestovného neporiadku treba doplatiť, pretože sme prerušili jazdu. Všetci sme museli nastúpiť, vopred zaplatiť, až na popáleného šoféra, ktorý mal výnimku ako invalid. V mieste bydliska kamaráta - rybára nebol doma nikto. Akurát sused ma informoval, že odišiel zobrať akéhosi mešťana, ktorý chce chytať ryby a je také drevo, že drží udicu ako mŕtvy pátričky. Svoj monológ ukončil tým, že ryby pri takýchto lovcoch majú urlaub...

 

Tak som čakal v miestnej krčme bez kúpenia tekutého tovaru, pretože mi krčmárka nemala z modrej bankovky vydať. Možno aj mala, ale zrejme sa bála či bankovka, od cudzieho človeka oblečenom v khaki odeve a na hlave s čiapkou so skríženými rybami, nebude falošná. Ešte dobre, že môj náhradný dopravca dorazil. Aj s nadávkami hodnými otrlých pirátov! Darmo som vysvetľoval, že klebetník zrejme zo šoku z úrazu vodiča vypovedal poslušnosť a nemohol som mu oznámiť, aby nešiel zbytočne. Stíchol po mojom oznámení, že mám so sebou pozitívnu predpoveď o aktívnych dňoch rýb podľa mesačného pôsobenia na našu Zem.

 

Mesiac november je z hľadiska úspešnosti lovu rýb veľmi pozitívny. Ryba sa kŕmi pred nastávajúcou zimou a v podstate sa dajú uloviť všetky druhy rýb. V tomto mesiaci sa prebúdzajú dravce, ktoré sa dajú úspešne loviť najmä vo večerných hodinách. Treba myslieť na teplejšie oblečenie...

Streda 11. novembra  +++; štvrtok 12. novembra ++++; piatok 13.novembra +++++, sobota 14. novembra +++++, nedeľa 15. novembra ++++.

Legenda: +++ stredná aktivita rýb, ++++ dobrá aktivita rýb, +++++ veľmi dobrá aktivita rýb.

 

Už usmievavá pani od pípy zrazu zamenila moju bankovku za tekutý chmeľ a výťažok zo sliviek. Ešte rozmraziť červíkov, naložiť ďalšiu výbavu a vyrazili sme k rybníku. Cesta a pár panákov slivovice zhodili zo mňa napätie. Nádherný pohľad na rybník uloženom v malej kotlinke a ryby, ktoré čakali iba na mňa. Akurát miestni rybári si ma pohŕdavo obzerali. Asi preto, že som sa vliekol s predpotopnými udicami. Popri nich som vyzeral, ako by som kopal divíziu, kým oni extraligu.

Keď sa plavák usalašil na hladine rybníka, zostal som radšej stáť. To aby som zasekol hneď, ako návnada spadne do vody. Jednoducho, aby vznikol kontakt medzi rybou a mnou. Kontakt nastal každých tridsať minút, ale rybám môj háčil zrejme nechutil. Na väčší háčik som zavesil urazenú dážďovku. Cítila sa oklamaná, že som ju vytiahol zo zeme a vo svojej urazenosti sa tvárila ako mŕtva. Ryby ju nevybrali, tak do vody putoval červený kostný červ. Bol navoňaný sprejom ako finalista súťaže Hľadáme chlapca na večeru.

Po čase som si ľahol na karimatku a pozoroval ostatných rybárov, ktorí sa po zmeraní úlovku usmiali a oklamané ryby vložili do sieťky pri brehu. Medzitým jedna ryba priplávala k mojej nástrahe. Zabrala! Plavák podskočil. Zasekol som! Čistý zásek! Háčik zostal na vlasci, voňavý červík rybe v papuli. Páčilo sa mi to. Každý si príde na svoje. Po dobrej hodine sa situácia zmenila. Plavák zadriemal spolu so mnou. Ani ma nestihol upozorniť a hneď sa utopil. Vlasec sa napol, ledva som udržal udicu. Nadýchol som sa a zasekol... 

Špička udice sa ohla, praskla a skončila aj s rybou pod vodou. Zostal som smutný nad stratou udice starožitnosti. Veselí boli iba ostatní rybári. Zrejme pre to, že im zostane viac rýb na večeru. Neostalo mi nič iné, ako nachystať drevo na oheň a pripraviť sa na nočný lov dravcov. 

Ten začal ihneď po zotmení a natiahnutí malej rybky na háčik ako na vešiak. Na cestu jej svietila špička plaváku ako svätojánska muška. To mi už kamarát požičal jeho kvalitnejšiu udicu. Vraj preto, aby som sa nenudil a nezačal plakať nad doterajším neúspechom. 

V polospánku vidím, ako sa svetielko plaváka norí do vody. Plavák sa ako torpédo rozbehol po hladine asi dva metre a tam sa ponoril. Po záseku som ho dostal z vody. Ale rybu, zrejme sumca s háčikom v papuli, nie. 

Tak sa naplnil osud pre mňa neradostného dňa s čiernym menom „Trinásty piatok“. Cestou od rybníka mi napadla otázka. Prečo aj ryby nemali piatok trinásteho?

 

Text a foto: Jožko R., piatok - 13. november 2015