Tesne pred odchodom som musel ešte ratovať zaplavenú chatku pri rybníku Bodovka, nakoľko rozliaty Váh tiekol do polovice druhej hrádze, ktorá takýto tlak vody nevydržala a začala pomaly ale isto prepúšťať vodu a zaplavovať pozemky v okolí spomínaného rybníka. Takže sa mi neodchádzalo vôbec ľahko.
Predpoveď počasia nebola vyhliadkovo na nasledujúce dni nijako priaznivá, čo sa aj neskôr potvrdilo. Prišla ešte väčšia záplavová vlna ako táto, po ktorej zostali viaceré chatky pod vodou, ale o tom niekedy nabudúce.
Je piatok 28.5. 2010 a so Stenlym, Davidom a Igorom sa stretáme na dohodnutej čerpacej stanici neďaleko Břeclavi a po zvítaní vyrážame smer Dešná. K vodnej nádrži dorážame niečo pred obedom a po vytipovaní si miesta začíname stavať tábor. To, čo to obnáša, tí ktorí chodia na viacdňové výpravy vedia a tým, ktorí nie, to skutočne veľmi stručne popíšem.
Vyloženie vecí z auta niekedy aj niekoľko stovák metrov od miesta bivakovania ako sú: udice, stojan, bójky, krmivo pre ryby (niekoľko desiatok kilogramov), jedlo pre seba ako aj poľná kuchyňa, voda, bivak, posteľ, spacák, stolička, čln, motor, veslá, taška s oblečením atď, atď... a to všetko preniesť alebo previezť na člne na miesto lovu. Takže keď je všetko na mieste tak ako má byť a udice sú povyvážané, je to krásny pocit a aj to vychladené pivko z autochladničky chutí celkom inak, ako pri balení vecí.
No a poďme už konečne k tomu, o čom som chcel vlastne písať. Máme 4 lovné miesta v rôznych vzdialenostiach a hĺbkach, všetko je precízne zakŕmené partiklom, peletami a boiliesom – na každej zostave iná príchuť boilies a čakáme na prvú jazdu. Ryby sa nám vo veľkej miere ukazujú pri tyčových bójkach a to až do tej miery, že sa bójky nakláňajú z jednej strany na druhú, občas zmiznú skoro celé pod vodnou hladinou a opäť sa vynoria a preklopia na druhú stranu, ako keby nám s nimi ryby mávali, ale vytúžený záber nie a nie prísť.
Toto divadlo sa deje za úplného bezvetria, takže je jasné, že ryby na lovnom mieste máme, len ich je treba prinútiť k zbieraniu našich nástrah. Po niekoľkých hodinách bez záberu vyrážame skontrolovať lovné miesta so sonarom a sme nemilo prekvapení, že všetky ryby sú v stĺpci a pri hladine a na dne prázdnota.
Ohýbanie sa bójok bolo pravdepodobne spôsobené obtieraním sa rýb o tyčovky, čo sa aj neskôr potvrdilo, nakoľko ryby začínali ísť do trenia.
Na druhý deň prichádza neďaleko nášho tábora „domorodý“ mládenec a o chvíľu letí do vody z jeho udice priebežná montáž, na ktorej konci je kus chleba, ale v takej veľkosti, až mi to pripadalo smiešne a v duchu som si pomyslel že mu mama urobila zlú svačinu a on ju od jedu hodil do vody.
Chlieb na háčiku bol cca 15 x 7 cm, niekedy aj viac, ale aké bolo moje prekvapenie, keď onedlho ťahal na tento maxi chlieb krásneho kapra, neskôr amura a opäť kapra a naše pípaky zatiaľ stále mlčali.
Nedalo mi to pokoj a išiel som sa s domorodým mládencom zoznámiť a samozrejme popri tom obzrieť montáže, na ktorých lietali do vody maxichleby.
V zásobe mal 12 celých bochníkov a bez nejakých okolkov mi ukázal systém, na ktorý chytal, aj techniku. Podotýkam, že bol veľmi úspešný oproti všetkým lovcom "na ťažko" a na chlieb som tam chytať okrem neho nevidel nikoho. Vysvetlil mi, že tento spôsob je za daného bezveterného počasia, aké bolo v ten deň, najúčinnejší, nakoľko to má už vyskúšané niekoľkoročnými návštevami danej lokality.
Noc prebehla v kľude a mňa ráno napadlo vyskúšať chytanie na chlieb tak, ako som to videl v predchádzajúci deň u miestneho rybára Honzu. Jednu z udíc som prerobil tak, aby chlieb po nahodení vyplával k hladine a onedlho po prvom náhode som ťahal pekného kapra. V priebehu dňa som na chlieb chytil niekoľko pekných kaprov, občas sa priplietol aj amur a na háčiku skončili aj dva pekne bolene. Ryby sa držali stále pri hladine a zábery od bójky sme mali len sporadicky.
Takto to fungovalo tri dni, potom prišla búrka s krupobitím, následne na to začal fúkať silný severný vietor, ktorý robil na vodnej hladine obrovské vlny a bolo dochlebované.
Zmenou počasia došlo k obratu chovania sa rýb, kedy sa začali prejavovať zábery na boilies v priebehu celého dňa aj noci.
Kto vie, ako by to bolo pokračovalo ďalej v pomere záberov CHLIEB verzus BOILIES , nakoľko do veternej a upršanej zmeny počasia to bolo cca 10:4 v prospech chlebovania.
Vždy som si myslel, že kapor príde k rozmočenému chlebu, ktorý nasaje a je chytený. Tieto kapre boli vyškolené tak, že do chleba len narážali papuľkou a zbierali podľa mňa len omrvinky, ktoré odpadávali z chleba pripichnutého na háčiku. Zábery sa prejavovali miernym trasením vlasca, občas centimetrovými poťahmi, klasická chlebová „jazda“ bola možno 3x, inak všetko jemné ťukance.
Týždeň prešiel ako voda a my sme pomaly ale isto v sobotu začali baliť veci. Niekto tam hore nás má aspoň trochu rád, nakoľko v deň balenia prestalo pršať, bola prekrásna slnečná obloha a naše obavy, ako budeme všetky veci doma dosúšať, sa pominuli, čo nám urobilo obrovskú radosť, lebo aj dosúšanie a čistenie vecí dá celkom dobre zabrať.
A čo dodať záverom? Kaprom sa prvé dni do boilies veľmi nechcelo. Ako sme sa neskôr dozvedeli, na danej vodnej nádrži sa konali tesne pred naším príchodom 2x za sebou viacdňové kaprárske preteky, takže podľa mňa kapre potrebovali nejaký čas na vytrávenie a chlieb mali ako také spestrenie potravinového reťazca. Opäť sa ukázalo, že pozorovaním domorodého rybára sa dá niečomu priučiť a vcelku si dobre zachytať aj na nástrahu, o ktorej som vôbec ani vo sne neuvažoval, že ju na boiliesovej vode budem používať.
Petrov zdar a veľa pekných zážitkov od vody praje
Peter Repka – amsum