Nový revír

Bývanie u nás na sídlisku je teplé, priamo pod strechou panelovej opachy, z ktorej je vidieť aj na vodné plochy okolo. Svätý Peter, ochraňuj tie ryby, ktoré by v nej mali plávať!

Udice v poradí sťahovania boli na nižšom mieste. Všetko bolo v poriadku až do času ich vytiahnutia z nákladiaka a prevoz do nového obydlia. Jednoducho nemali požadované dĺžkové parametre, aby sa vošli do na lanách zavesenej a hučiacej škatule, ktorá svoju lačnú papuľu otvárala podľa požiadaviek  obyvateľov domu. Po vyšliapaní približne piatich tuctov schodov dýcham ako lovec Lochneskej príšery. Alebo ak chcete, ako trofejný kapor z Oravskej priehrady, ktorý si pamätá jej budovateľov.

 

Sonar netreba

Sused, kolega z úradu, mi poradil ako bez úhony dostať udicu dolu. Cez okno spustiť dolu odisteným navijakom. Paráda, iba vlasec naviť späť a poď ho na šupináče!

Tých som z okna panelákovej veže videl dostatok. Ibaže pri vode prevládal prebytok rybárov, labutí a chlpatých orechov, ktorí štekaním oznamovali každého ďalšieho havkáča a ľudí letiacich v pestrofarebných prilbách na dvoch kolesách. Ba dokonca aj na korčuliach, ktoré zrejme zabudli pred jazdou naolejovať.

Po zotmení sme ostali pri vode iba my dvaja s mladými ľuďmi oboch pohlaví s natlačenými  štupľami od telefónov a prehrávačov, podľa hlasitosti zrejme v hluchých ušiach. 

 

Akcia

Ako sa schyľovalo k polnoci, začali si statné rybiská všímať aj naše udice. Pár cvičných záberov s preskúšaním reakcií a šprintu k udiciam bez úspechu, no neskôr to prišlo. Takmer súčasne vyťahujeme krásnych kapríkov, jedného dokonca lapeného pri holení. Nemal ani šupinku na lesklom tele, ktoré sa odrážalo v svite mesiaca a neďalekých lámp. To už nemohli vydržať obyvatelia z betónových chalúp a z okien radili ako ich odborne zmerať. Dokonca jeden v nočnom úbore pribehol s fotoaparátom a úlovky so zatvorenými očami od výboja svetla zvečnil. Akt sa musel opakovať, pretože oči museli mať otvorené, aby nedošlo k omylu, že v tejto vode pobývajú  neživé ryby. Niektorí radili ako s nimi v kuchyni naložiť tak, aby nezostalo nič na vyhodenie a núkali nám vysoký obnos peňazí za hlavy na polievku.  Po tomto panelákovom predstavení sme skromne poďakovali, pobalili náčinie spolu s dvomi vodnými krásavcami išli domov. 

 

Záver

Nemohli sme ich pustiť späť. Treba sa odvďačiť domácim gazdinám za oprašovanie udíc a popýšiť šéfovi, ktorý podpisuje zaradom všetko zlatým plniacim perom ľavou rukou, na ktorej sa nad belostnou a naškrobenou manžetou vynímajú hodinky veľkosti navijaka. V mladosti sme mali pre také merače času názov – s vodotryskom. Bola by to paráda presvedčiť Jeho Ministerské Veličenstvo, aby prišiel medzi nás rybárov, obyvateľov panelákov na nižší stupienok v hierarchii zamestnaní, no najvyššom v ľudskosti ku všetkému v prírode.

 

„Krása je pri každom rybníku, len ju treba objaviť“.

 

Text: Jozef  Rozbora

Ilustrační foto: redakce CHYTEJ.cz