Náš hrdina, rodinu ktorého navštívili vzdialení príbuzní spoza oceánu, amerikánmi nazývaní, sa tešil prineseným darčekom. Najmä trblietajúcim sa návnadám a háčikom na ryby farby kovu na výrobu šperkov. Dlho nemal odvahu ponoriť ich do kalných vôd rieky, ktorá bola opradená najtajnejšími tajomstvami. Raz predsa. Zbalil udicu a zlatom vyvážené háčiky zabalil do deky naloženej na družstevný rebrinák smerujúcim k hraničnej rieke. Ukrytý v kríkoch skúšal nové americké háčky ako zapôsobia na rakúske a naše ryby. Dlho nebralo nič. Iba ak dotieravé komáre brali zvyšky odvahy postávať na brehu.Tie boli radi, že okrem hraničiarskej krvi mohli degustovať aj družstevnícku. Deň a povolený odchod z panenskej oázy šupináčov sa nakláňal k odchodu. Prudký záber a krásna, dúhovo sfarbená šťuka skočila na amerikánsku návnadu. Krátky boj vyhrala ryba. Ale háčik na konci vlascu, ktorý sa vtedy nazýval silon, chýbal. Smutný bol odchod domov bez úlovku so stratou zlatého háčku.
Po roku dostal znova povolenie na návštevu hraníc spolu s neodmysliteľnou udicou. Iba háčik bol z našej, domácej strany rieky. Záberov bolo viac ako minule a krásna, úctyhodných rozmerov dorastená šťuka sa ulakomila na jeho návnadu. Krátky boj, vozenie ako na kolotoči a už bola v sieťke. Aké bolo prekvapenie lovca, keď z jej mohutnej čeľuste vyťahoval dva háčky. Ten na ktorý skočila a ten zlatý, ktorý už oželel pred rokom.
Text: J. Rozbora
Ilustrační foto: redakce Chytej.cz