Voda nevyzerala zle. Dokonca dobre. Bolo jasné, že sú tam veľké ryby, ale skoro nikto ich nechytil. V nej plávali bolene. Jeden sa vyvaľoval vo vlnách ako tuleň. Ale väčšinou nikomu nezabral a keď zabral, tak roztrhal lovné náčinie. Sotva sa vlasec a plavák pohli, ruka lovca vyletela a pripomínala úder hada. A bolo po kapitálnom úlovku. Rada starého otca znela, aby chytal na slabý vlasec a dlhú udicu, ktorá sa ohne a vlasec nepraskne. Že vraj boleň zabíja rybku úderom chvosta a potom ju zožerie. Neviem či je to pravda, ale viem, že uteká aj pred letiacim vtákom a ako inak aj rybármi. Išlo sa radšej na úhorov.
Navlečené rybičky pomiešané dážďovkami skončili ako návnada pre úhorov vo vode. Noc akoby bola v polosne, tak ako stále tiché udice. O polnoci Dodo požiadal o cigaretu, hoci nefajčil ako poslednú možnosť prilákať čiernych obyvateľov vodných hlbín. Nič nebralo a teória lovu úhorov začínala mať vážne trhliny. Čert vie, kde práve cestovali. Oheň pri posede prskal a zohrieval skrehnuté telá. Zrazu ho rozhraní noci a dňa ho napadlo pozrieť sa na udicu. Znamenie kľudu spadlo. Z vody sa hrnula bežiaca ryba s návnadou! Aj druhá udica sa húpala ako rameno veterného mlyna. Vyskočil, uchytil udicu a na vode sa objavila tajomná hlava úhora. Skočil k druhej a zasa úhor! A ešte päť krásnych čiernych tiel ryby, ktorá svojou tajomnosťoupripomína to, o čom ľudia iba hovoria, ale nevidia. Nič netrvá večne. Ani krása, ani radosť z krásneho úlovku. Slnko vyšlo nad opar rieky a ryby zmizli v hlbinách rieky v ústrety ďalším, ktorým tiež chcú urobiť radosť. Tam pochopil prečo úhori plávajú v noci a ešte k tomu na samom dne. Aby sa nechali chytiť tým trpezlivým, ktorí majú aj kus šťastia nielen v kartách.
Text: J. Rozbora
Ilustrační foto: redakce Chytej.cz