Vo voľných chvíľach sa staral o lovné náradie: o udice, aby boli vždy pružné, o podberák, aby očká nezoslabli a neroztrhli sa od lapenej ryby, o háčiky, aby boli vždy naostrené, o svoje obutie a oblečenie, aby v daždi nepremoklo. 

 

 

Aj svoje lovné miesto musel upravovať. Pokosiť vysokú trávu, odrezať prevísajúce konáre nad vodou. V neposlednom rade vymeniť práchnivé dosky na lavičke a natrieť ich vode odolnou farbou. 

Keď dážď prinútil rybára neopúšťať obydlie, vždy si našiel drobné práce: narovnať ohnuté háčiky, olejom premazať navijak, vymeniť brká od husí na plavákoch.

Tak to bol malý výlet do histórie. Ako je to dnes? Čím sa líšime sa od našich predchodcov?

V každom prípade v príprave lov. Vyhľadáme cez internet predpoveď počasia, v obchode nakúpime už zarobenú zmes na zakŕmenie lovného miesta. V neposlednom rade si prečítame predpokladanú aktivitu rýb ktoré chceme uloviť a cez satelitnú mapu vyhľadáme vhodné  miesto, podľa možnosti čo najbližšie pri vode a v chládku pre svoj dopravný prostriedok.   Potom iba ponoriť sonar pod hladinu a sledovať, kde sa práve ryby nachádzajú, aby presne na mieste ich pobytu skončila zakrmovacia zmes a koncovky viazaní. Tí, ktorí lovia na veľkých plochách použijú na lov revúci motorový čln. Nemožno zabudnúť na fotoaparáty a kamery, s ktorými urobíme také zábery, ktoré spôsobia u menej majetných rybárov závisť.

Pre mnohých z vás, ktorí ste si prečítali vyššie uvedené riadky určite vyvstane otázka. Čo tým chcel autor povedať ? Možno iba toto: Nechajme pri najbližšej rybačke doma auto, čln a vrecia plné varenej kukurice. Zoberme si iba to najpotrebnejšie a skúsme v tichu pri vode iba premýšľať o tom, že vodu a jej okolie sa patrí zanechať čo najmenej zdevastovanú  pre tých rybárov, ktorí budú loviť po nás.

Text: Jozef Rozbora

Ilustračné foto: redakcia Chytej.cz