Podľa dávneho presvedčenia krátka noc prebúdza čarodejnice, škriatkov, vodníkov a vodné víly, aby si doberali ľudí, alebo im prezradili ich budúcnosť. Mnohí z nás rybárov verí, že Svätojánska noc je spojená s kúzlami a mnohými poverami. Ešte dnes mnohí rybári si dávajú pod vankúš udicu, veriac, že ich sen o plnej sieti rýb sa naplní. 

Na mnohých miestach sa zapaľujú vatry. Jánske ohne okolo seba zhromažďujú celé dediny. Na to, kto má právo zapáliť, boli určené prísne pravidlá. Aj v tej našej dedine, ktorá sa hrdí štyrmi rybníkmi, tomu nie je inak. Zapaľuje ju najstarší rybár, ktorý už nemusí chodiť s udicou k vode, postačí jeho krátka spomienka na dlhé úlovky, ktoré skončili na jeho udici. Inak mu hovoria aj „Kráľ destilovaných sliviek“.

 

 

Ale oslava sv. Jána má aj tienisté stránky. Nakoľko sa oslavuje pri vode, kvôli vysokej spotrebe alkoholu sa mnohé z nich skončia zmáčaním šiat, naloganím sa vody z rybníka, alebo iným úrazmi. Vrcholom osláv sa stáva súťaž v love rýb a iných vodných obyvateľov o „Pohár starostu Jána“, bývalého verejného, teraz iba imunitu si užívajúceho pytliaka, ktorý vo voľbách o richtárske miesto zvíťazil najmä hlasmi tiež rybárov pytliakov. 

Aj onoho pamätného júna jeho trasúca ruka predĺžená o trojrohú vlajku vyletela do vzduchu na znak zahájenia súťaže. Predtým letia do vody násady z vylosovaných miest. Najlepšie miesto bez losovania dostala, ako inak, hlava obce. Aj zakŕmenie ako sponzorský darček od eseročky, ktorá hodlá v obci otvoriť prevádzku na výrobu hnojív. Že bude zapáchať a odpad poputuje spodnou vodou do rybníkov nevadí. Veď vytvorí až tri pracovné miesta a dane zhltne nenásytná obecná kasa. 

Nechýbajú ani rozhodcovia, pardon aj jedna rozhodkyňa až z okresného panelákového mesta, ktoré pred panelmi to bola prekrásna dedinka v údolí. Ona pútala najväčší obdiv pretekárov a divákov svojimi návnadami. Inak prezývaná Železná Betka, ktorá má všetkého až povyše rybníka. No proste krv, mlieko a čierne pivo! Ako hlavná rozhodkyňa apelovala na dodržiavaním čistého lovu bez podvádzania. Žiadne, musím si odskočiť a nebadane vopchať prinesené ryby do sieťky. Alebo naviazaním viac ako jedného háčka. Netreba všetky spomínať, veď ich poznáme...

Zdvihnutá ruka so zástavkou klesla dolu. Štart! Konečne spadla nervozita z rybárov ale aj obyvateľov rybníka. Všetko išlo na doraz. Krásne oblúky padajúcich záťaží, jemné kľučky udicami medzi trsmi tráv a popadanými kmeňmi stromov. Skrátka symfónia ladných pohybov ukončených elegantných forhendov s podberákmi. 

Náš richtár Janko mal zo svojho miesta dobrý prehľad o výkonoch súťažiacich. Veď podrichtár si išiel zodrať čižmy od pobehovania medzi posedmi a informovania do uška svojho predstaveného. Ale správy začali byť znepokojujúce. Jeden miestny fafrnok, syn osamelej matky, zatiaľ jasne viedol. Podľa meldungu informátora mal nahodené tesne pri brehu. To nemohlo tak zostať! Richtár vytiahol svoje zlatom vyvážené udice a nehodil tiež pri breh. Chvíľu bolo ticho. Až sa jedna z udíc napla ako tetiva luku, ohla sa do oblúka. Záber!  Podľa sily signalizoval poriadnu rybu, ktorá strhne víťazstvo na richtárovu stranu. Oči všetkých na výkrik jeho poddaného viseli na richtárovi. Ten cítil obrovskú silu v ťahu ryby z háčika. Povoľoval, priťahoval už horiaci navijak a roztrasený vytiahol úlovok na breh. Najskôr nevedel, aký je to druh, možno nový, vyšľachtený v ich rybníku, o ktorom budú písať v tlači. A tie záľahy kamier a v nich hlavná hviezda on, lovec nového druhu ryby v podmienkach globálneho otepľovania!

Na rad prišla hlavná rozhodkyňa s almanachom našich rýb. Po krátkom skúmaní vyhlásila, že úlovok z rybníka nie je ryba ale rak! Áno, ten ktorého v severných krajinách aj oslavujú na račích oslavách trvajúcimi niekoľko dní. Niečo podobné ako my Jána.

Rozplynul sa sen  richtára o desiatom víťazstve po sebe. Miesto toho mu prischla prezývka Janko Račko - Spiatočka. Radosť mal mladý adept remesla rybárskeho, ktorý sa so svojou sladkou odmenou podelil s rovesníkmi. Hlavnú cenu udicu - feederku podaroval susedovi, ako inak pytliakovi, otcovi siedmych detí. Ten prisľúbil, že s pytliačením skončí a na budúce voľby bude kandidovať aj on za richtára.

 

„Kto má dosť peňazí, kúpi si auto. My zomrieme na rybačke.“

 

Rybár - etnograf