Po raňajkách a dobrej káve si pýtam súhlas k vychádzke od mojej drahej polovičky, ktorá vedomá si mojich abstinenčných príznakov po viacdňovej pauze od rybačky s úsmevom súhlasí. Má iba jedinú otázku, či si zoberiem sebou nový prút, čo som od nej dostal pod stromček? Otázka úplne zbytočná, lebo už som sám netrpezlivo čakal, kedy si s ním poriadne zašvihám. Obliekam si teplé oblečenie a ešte rýchlo nalievam do seba hrnček teplého čaju na cestu.
V garáži mám pobalené asi za dve minúty a zastavujem už len na čerpacej stanici doplniť pohonné hmoty. Cestou si v duchu želám, aby voda v kanály bola bez ľadovej prikrývky. Moje želanie ostáva nevypočuté, a preto okamžite „listujem v hlave“, na ktorej vode by som mohol svoj nový prút vyskúšať. Po krátkom rozjímaní sa rozhodujem a vyrážam. Ide sa na Hron! V teple auta cesta na nové stanovište vzdialené asi 10 kilometrov ubieha rýchlo a v hlave sa my preháňajú myšlienky ohľadne dnešnej rybačky. Som si úplne vedomí momentálnej situácie a vôbec by som nebol prekvapený, ak by som dnes pri vode absolvoval „iba“ prechádzku pri vode s prútom v ruke.
Konečne vystupujem z auta pri rieke Hron neďaleko jej ústia s našou najväčšou riekou Dunaj. Slniečko krásne svieti, na oblohe ani mráčik ale decembroví vietor cítim na rukách a aj na tvári. Vybaľujem najnovší prút v zbierke a dávam naň navijáčik s cievkou, na ktorej je úplne nový nanofil žltej farby s priemerom 0,08mm. Samozrejme posledný meter dopĺňa fluorokarbón. Rozhodujem sa pre 0.18 milimetrový, ktorý by mal byť pre zimné a menej bojovné ryby akurát.
Voda je mierne prikalená, čo ma trocha prekvapuje, veď v uplynulých dňoch a ani týždňoch žiadne zrážky neboli. Z krabice s nástrahami vyberám smáčka s bielim telom a čiernym chrbtom vo veľkosti 7 cm. Síce mu jedno z očiek chýba ale myslím si, že to nebude rozhodujúci faktor rybačky. Po príchode k prvému miestu, kde som plánoval ukončiť moju prívlačovú rybársku sezónu 2015 zisťujem, že voda prúdi silnejšie, ako som si to v mojich spomienkach „premietol“. Je to spôsobené zmenou prúdu na uvedenom úseku, ale všetci dobre vieme, že rieka sa neustále mení a mení. Cez polarizačné okuliare krásne vidieť pne stromov, ktoré si starý Hron uchmatol zo svojho brehu ešte v dobe, keď sme mali spoločnú republiku s našimi českými a moravskými rybárskymi kamarátmi. Úplne dole k vode zostupujem opatrne, lebo neplánovaným šmykom z vysokého brehu by som určite skončil vo vode, ktorá má podľa internetového zdroja teplotu okolo 6 stupňov Celsia.
Prvý hod spodným oblúkom a smáčik s 3,5 gramovou hlavičkou dopadá do decembrového Hrona. Okamžite mi je jasné, že miestom prúdi voda silnejšie, ako by som si prial a smáčik ostáva „visieť v stĺpci“ unášaný bez kontaktu s dnom. Špekulujem, že by som mohol použiť ťažšiu hlavičku, ale nakoľko som na koniec fluorokarbónového nadväzca nepoužil karabinku ostávam pri momentálnej zostave. Hodím ešte párkrát a presúvam sa na ďalší flek. Breh je tu tiež vysoký a tak skúšam miesto preloviť spôsobom vertikálnej prívlače. Asi po 5 minútach sa opäť presúvam. Miesto je zaliate slnkom. Tu som hustým porastom chránený od vetra a tak si plnými dúškami vychutnávam poslednú rybačku v roku. K vode sa dostávam schodmi, ktoré tu vyfabrikoval neznámi kolega rybár do svahu samotného brehu rieky. Slniečko svojimi lúčmi zohrialo vrchnú časť zmrznutej pôdy a preto každý krok robím maximálne opatrne. Tu už je prúd rieky badateľne pomalší, ako by sa unavená rieka snažila spomaliť svoj neodvratný osud, ktorý ju čaká neďaleko pri sútoku s Dunajom. V kútiku duše cítim, že ešte mám šancu na kontakt s rybou, kým sezóna úplne „nevyprchá“. Smáčka „posielam“ za rybami a tu už mám konečne kontakt s dnom. Pomaličky prečesávam miesto, nástraha krásne „tancuje“ v hĺbke asi 1,5 metra. Pri každom pritiahnutí gumenej rybičky k brehu ju sledujem , snažím sa ju oživovať tak, aby bola dosť lákavá pre domnelých predátorov na prelovovanom úseku asi desiatich metrov.
Asi na šiesty hod po jednom kontakte s dnom cítim jemné potiahnutie v prúte. Prisekávam s patričnou opatrnosťou a hlavou my blesne otázka, že či to vôbec bol záber alebo iba dajaký konár „zatúlaný“ vo vode. Našťastie okamžite dostávam odpoveď vo forme ťahu ryby na druhom konci udice. RYBA! Nasledujúce sekundy ubiehajú v návale najkrajších pocitov, ktoré môže rybár zažiť. Súper na konci montáže sa drží pri dne a som si vedomí, že nesmiem tlačiť na pílu. Ryba bojuje primerane ročnému obdobiu, a ja si vychutnávam každý jej prudší výpad. Asi po dvoch minútach ju dostávam do vrchnej vrstvy vody. Je to pekný boleň a smáčik je priklincovaný v okraji papule. Ryba náhle naberá na sile a prudko vyráža k potopenému stromu vo vode. Jemne nastavená brzda zabzučí a ja musím strieborné torpédo ukazovákom na cievke pribrzdiť s prianím, aby to 18ka fluorokarbón vydržal. Darí sa mi rybu otočiť, ale to isté sa deje dolu prúdom. Takto sa preťahujeme ešte asi dve minúty a napokon súper končí v podberáku.
Ťažko by som opisoval, čo sa v mojej rybárskej dušičke odohrávalo. Asi by to bolo aj zbytočné. Radosť z úspechu, ktorá je umocnená uvedomovaním si pre mňa nevšedného úspechu znásobeného okolnosťami a dátumom. Na protiľahlom brehu vidím neznámeho muža a iba jeho prítomnosť mi bráni v hlasnom a neobvyklom prejave radosti, ktorá sa ma zmocnila. Foťákom rýchlo zaznamenávam úlovok a rybu pomocou podberáka púšťam späť do jej domovského živlu. Silvestrovský boleň maj rovných 55 cm. Bola to krásna a zdravá ryba. Po jej pustení volám domov a oznamujem pre mňa radostnú správu aj mojej drahej s konštatovaním, že ešte trocha ostávam. Opäť sa presúvam, ale teraz opačným smerom a vyššie po prúde nachádzam ďalšie slubé miesto. Nakoľko ani po viacerých hodoch nemám záber vymieňam smáčka na iného vo svetlejšej, reflexnej farbe. Žiadne sláva sa nekoná, tak opäť mením nástrahu. Asi po 15tich minútach odvádzam prvú dnešnú a poslednú tohtoročnú daň pomyslenému bohu prívlačiarov. Ešte naviažem ďalší jig a pripínam ďalšieho smáčka. Hodím párkrát, ale už sa nič nedeje, som bez kontaktu s rybou.
Balím vercajk nadmieru spokojný a šťastný, že navzdory ťažkostiam sa mi podarilo úspešne zakončiť rybársky rok 2015 úlovkom. Domov ubieha cesta sumarizovaním dnešnej vychádzky za rybami a konštatovaním, že aj keď okolnosti nám často neprajú, vždy je šanca na pekný úlovok. Len treba ísť za rybičkami, lebo oni za nami do obývačky určite nepriplávajú.
S pozdravom pre všetkých tichých bláznov: Tibi
Text a fota: Tibi