Konečne je nahodené a vychutnávam si krásny tichý večer u vody. Chytám na bojlies, aby som eliminoval zábery od menších rýb, ale rybám sa akosi nechce papkať. A tak po zapísaní nového dátumu o polnoci som si aj ja začal hľadať vhodnú polohu k spánku, ktorý za pomoci kŕkajúcich žiab a nočného spevu vtákov nenechal na seba dlho čakať.

Zo sladkého odfukovania ma preberá niečo po tretej hodine brutálna jazda, kedy cievka nabrala neskutočné otáčky a ja celý vzrušený utekám k udici, ktorú dvíham kolmo hore. Ale domnelá ryba bola už niekde úplne na pravej strane tak, že mi vykrútilo udicu úplne mimo nahodený priestor. Bez sekania iba prstom pribrzďujem tie neskutočné otáčky, čo sa mi po chvíli aj darí. Opodiaľ bolo vo vode počuť dunivé čľapnutie, akoby zalovil sumec na hladine a vtedy odvíjanie cievky prestalo. Pokúsil som sa teda opatrne navíjať, ale pohnúť s rybou sa nedalo ani o kúsok. Vtedy mi hlavou blyslo, že som asi ťukol nejakého peknejšieho sumca, ktorý mi zaľahol na dno. Skúšam s citom mykať udicou, či rybu nevydráždim k pohybu, čo sa nestalo. Na vlasci ale bolo vidieť a cítiť, že tam niečo je. Povoľujem cievku a idem si pohľadať čelovku, ktorá mi ešte pred jej zapnutím počas behu k udiciam padla do trávy, takže som v tej tme nevidel ani na krok. Konečne ju nachádzam a vraciam sa na miesto cca. 30 m od pôvodného nahodenia, pokiaľ mi to dovolia tam rastené stromy a začínam svietiť tým smerom, kde som počul čľapotanie vo vode. Vtedy prichádza pre mňa šok z to, čo som zbadal. Vo vode za zjavilo veľké svietiace oko a dlhý zobák. Hneď mi bolo všetko jasné. Bola to volavka, ktorá sa musela zachytiť do silónu počas pristávacieho manévrovania. Preto ta brutálna jazda! Zaujímavé bolo že volavka do poslednej chvíle nevydala zo seba ani hlások. Keďže som už vedel, čo mám na udici, bolo rozhodovanie s vylovením jednoduchšie. Pokúsim sa ju vytiahnuť úplne na tvrdo. Niečo musí predsa povoliť, čo sa po chvíli aj darí. Vták sa dáva do pohybu a pomalými krokmi kĺže po vodnej hladine smerom ku mne. Onedlho ho mám v rukách. Vtedy si všímam, že je volavka celá obmotaná v silóne. To bol dôvod, prečo sa nehýbala a neškriekala. Po vyslobodení a zdokumentovaní tohto úlovku ju púšťam späť na slobodu. V momente, keď prišila na to, že je opäť voľná, nezabudla začať škriekať, až sa to ozývalo široko ďaleko po celom okolí. Do východu slnka už neprišiel žiadny záber, a tak balím a odchádzam domov s tým, že večer sa sem znova vrátim. 

Deň ubehol ako voda a ja znova prikrmujem a rozkladám udice. Nahadzujem jednu udicu, otáčam sa chrbtom k vode a kráčam pre druhú. Vtom sa ozýva hlásič záberov s jemným čľapotom vo vode opodiaľ. Opätovne sa otáčam k vode a prisekávam. To čo vidím mi znova vyráža dych. Vo vode sa trepe nejaký vták, ktorý spadol priamo z oblohy na môj nahodený silón. Jemno priťahujem a po chvíli je vonku mladý sokol (alebo čo to bolo), ktorý je celý premočený. Po poskytnutí prvej pomoci a zdokumentovaní hrdo odkráčal do neďalekých kríkov. Bol to mladý dravý vták, ktorý pravdepodobne precenil svoje letové schopnosti a od únavy padol rovno do rybníka, alebo sa chcel za letu napiť pričom tento manéver nezvládol. To sa ale už nikto nedozvie...  

 

 

 

Cez noc bolo niekoľko jázd aj od pekných kapríkov, ktoré sa prišli na kŕmne miesto napapkať. Ráno spokojne balím a odchádzam preč. Ďalšiu noc som sa rozhodol zmeniť lokalitu a venovať sa rybám na Váhu. Klasická rutina - zakŕmenie, nahodenie atď. - je za mnou. S udicami smerujúcimi smerom nahor k oblakom čakám, čo sa bude diať na rieke oproti rybníku. Je ešte svetlo, keď mi zvoní v aute zabudnutý mobil. V momente, kedy sa otáčam k udiciam chrbtom a kráčam smerom k vozidlu prichádza razantný záber. Hlásič sa ide znova zblázniť. Zabúdam na mobil, mením smer a chytám odvíjajúcu udicu. Je v samotnej špičke ohnutá do neskutočne neprirodzeného uhla. Ešte pred zásekom si všímam, ako silón nesmeruje do vody, ale k oblohe. Následne vidím letiacu labuť a znova mi je všetko jasné. Letiaca labuť mi zachytila silón a letela smerom proti prúdu toku cca 250 m. Tam sa  následne sama od seba otočila a pristála presne oproti mne na druhej strane rieky. V prvý okamžik som si myslel, že prídem o celý návin silónu + 15m šnúry (v ten samý deň všetko nanovo namotané). Keď som videl, čo sa znova udialo, tak mi nezostávalo nič iné, len  nasmerovať udicu smerom na labuť a pokúsiť sa ju pribrzďovať. Nebolo vôbec ľahké trpezlivo čakať, kedy to letiaci vták vymotá, alebo či sa labuť otočí. Čo sa v mojom prípade aj stalo. Takže keď letela smerom na mňa navíjal som čo to dalo, aby som zachránil čo najviac nového silónu. Labuť po pristáti sa veselo pohupovala na vodnej hladine. Ani neviem, či si vôbec všimla, ako sa ja snažím zachraňovať silón. Mykal som udicou sem a tam, čo s labuťou ani nepohlo. Tak som sa rozhodol nestrácať zbytočne čas. S udicou nasmerovanou na labuť som pekne krok po kroku cúval až niečo povolí. Čo sa aj následne stalo. Silon praskol v mieste, kde sa spájal so šnúrou. Labuť si medzi tým pokojne odplávala a ja som bol bohatší o ďalší zážitok od vody. 

 

 

Ale to pravé prekvapenie prišlo s prvým záberom a vytiahnutou rybou, kedy pri vylovovaní ryby do podberáku pozerám a od úžasu strácam reč. V podberáku sú dve šnúry s olovami,  pričom okamžite spoznávam môj pred chvíľou utrhnutý systém! Ani sa mi tomu nechce uveriť, že sa to vôbec niekde na tej širokej vode skrížilo, ale bolo to skutočne tak. Tomu sa hovorí neskutočná náhoda! Verím tomu, že keby som tisíckrát hodil do vody za účelom zachytenia utrhnutého systému, tak tú šnúru nikdy nezachytím. 

Celkové zhodnotenie troch vychádzok k vode boli: traja chytení vtáci - volavka, dravec, labuť. Aj o tom je tá naša rybárčina. Nie je len o kapitálnych rybách, ale aj o takýchto prekvapeniach u vody, lebo keby nebolo aj takýchto zážitkov, tak ani tento článok by nikdy neuzrel svetlo sveta.

 

 

 

 

Veľa pekných zážitkov od vody a „Petrov zdar“ praje: Peter Repka - Trenčín