Kamarát Miro potvrdzuje, že odchýlky medzi rybármi existujú. Aj osvedčená láska sa časom môže stať rutinou a treba ju zameniť za novú. Presne ako v živote ľudí oboch pohlaví.

Lov plavákom, ktorý sa vyznačuje množstvom obmien, pomocou ktorých sa dá uloviť prakticky rybu od ostriežika po metrákového sumca, pokiaľ si pamätám, bol v jeho prípade jedinou správnou technikou. Kus romantiky videl v pestrofarebnom čude plaváku, ktorý sa ladne húpal po vrcholkoch vlniek. Jeho rybárska výbava slúžiaca na cibrenie reflexov a pohotovosti je široká. Od prútov dĺžky od  3,5  do 7 metrov. Plavanej holduje aj preto, že v nemalej miere slúži na cibrenie reflexov a pohotovosti. Lepšie povedané holdoval do vyskúšania metódy v tom čase u nás takmer nepoužívanou - na umelé nástrahy. Tiež vo svete nazývanou ako „drop shotting“, alebo „under – shot“. Prednosť tomuto spôsobu lovu dal aj preto, že predpokladá neustály kontakt s nástrahou. Okrem toho tento spôsob lovu vertikálnou prívlačou dáva viacero možností ako viesť nástrahu. Jednoducho jemnými pohybmi špičky prúta trasením  ju „cíti“ v rukách.

Príchodom teplých letných dní častejšie začal loviť neďaleko miesta, kde chytali bronz najmä  „hore bez“ príslušníčky nežného pohlavia. Ticho sedel pri udici a divadelným ďalekohľadom sledoval nudistické predstavenie, ktoré vôbec nebolo nudné. Sklá kukeru najviac sledovali  štíhlu žienku s vlasmi tmavými ako úhor a dĺžky dvoch mierových kapríkov spolu. Ak práve nelapala na deke bronz, s ľahkosťou vodnej víly poskakovala pri hre s loptou. Po čase sa lopta z jej rúk častejšie dostávala bližšie jeho posedu. V jeden deň, keď slnko zatiahlo nad rybníkom žalúzie a balil rybársku výstroj, prišla víla k nemu, samozrejme už oblečená. S  úsmevom pozdravila a začala sa pýtať na najskôr na úspešnosť rybačky a postupne všetko dianie okolo nej. Boli to rozkošné a pre skúseného rybára ľahké otázky. Miro po počiatočnej nervozite odpovedal na všetko. Spoločné stretnutia začali byť častejšie a reči o rôznych techník rybárčenia a príhod pri ňom začali nadobúdať osobný rozmer. Povedali si o svojich životoch ale už nielen pri vode takmer všetko.

Dozvedel sa, že víla - Marika má svoju lásku ďaleko za hranicami. Tá Mirova workoholička a úspešná podnikateľka myslí viac na seba a obraty v dolároch, ako na neho. Veď z veľkej miery aj pre jej pracovnú vyťaženosť oprášil svoje vedomosti z lovu rýb nadobudnuté v mladosti a začal chodiť k vode.

Zostávajúce teplé letné dni vypĺňali spoločnými prechádzkami pri vode a kúpaním v nej, ale vždy v plavkách. Marika ako pracovníčka na Úrade pre zamestnanosť veľmi rýchlo vnikla do tajov rybačky, ktoré jej nezištne odovzdával. Ba dokonca v niektorých bola lepšia a nevadilo jej striedať plávanú s prívlačou bez problémov veľmi rýchlo. Dokonale zvládala viazať mušky a nové nadväzce na udiciach.  

Príchodom jesene doľahli na Mira výčitky svedomia. Nedopustil sa svojim viac ako priateľstvom s Marikou nevery? Podobné myšlienky vírili v hlave aj Marike. Ale jedna prekrásna jesenná nočná rybačka priniesla rozuzlenie. Obaja bez okolkov povedali svojim už bývalým láskam o vzájomnej náklonnosti k sebe, radosti z pobytu v prírode, najmä lovu rýb, ku ktorému majú hlboký vzťah bez rozdielu miesta a techniky lovu.

Rybu a ženu najlepšie po známosti chytať!

 

Text a foto: Jozef Rozbora